Interrupcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Úrava informácie o nemožnosti v prípade zdraovntných problémov ženy alebo plodu podstúpiť interrupciu po 12. týždni. |
d Robot: odstranění starých interwiki odkazů; kozmetické zmeny |
||
Riadok 44:
=== Potraty a ateizmus ===
Pre ateistov je postoj k interrupciám niekedy odvodený z ich vnútorného morálneho cítenia. Hoci v tejto oblasti neexistujú relevantné štatistiky, väčšinová podpora práva ženy na UPT v sekulárnych štátoch ukazuje na liberálny postoj ateistov. Situáciu na Slovensku ozrejmuje výskum, podľa ktorého 100 % žien-ateistiek považuje liberálny interrupčný zákon za vyhovujúci alebo dokonca príliš prísny. Medzi hlboko veriacimi ženami to bolo len 43 %, kým medzi veriacimi až 77 %.<ref>Inštitút pre verejné otázky: SPRÁVA O STAVE SPOLOČNOSTI 2003. Kapitola VEREJNÁ MIENKA. Autori ZORA BÚTOROVÁ – OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ – MARIÁN VELŠIC
</ref> K otázke interrupcií sa vyjadrujú i mnohí prominentní ateisti ako evolučný biológ Richard Dawkins, zastávajúci pro-choice názor.<ref>Richard Dawkins: The God Delusuion. Bantam Press, 2006</ref>
Nie je to však pravidlom, napríklad známy konzervatívny novinár Giuliano Ferarra, hlásiaci sa k ateizmu, navrhol pre OSN takzvané moratórium na potraty.<ref>[[Spravodaj občianskeho združenia Fórum života, ročník 2008-2,3/2008]]</ref>.
Rovnako existuje aj Liga ateistov a agnostikov za život (Atheist and Agnostic Pro-Life League – AAPL) a ďalšie neteistické pro-life organizácie.<ref>http://www.godlessprolifers.org/home.html</ref>
=== Potraty a niektoré iné náboženské smery ===
Takmer všetky kresťanské cirkvi interrupcie odmietajú, i keď sa vyskytujú výnimky a najmä v Spojených štátoch existujú aj pro-choice organizácie najmä pri presbyteriánskej cirkvi.<ref>[[www.lifenews.com]]</ref>
* Islam – Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia – vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“. Interrupcie bez závažnej príčiny v moslimskom svete nie sú prípustné.<ref name="izurnal.sk">Interrupcie a postoj hlavných svetových náboženstiev, Žurnál September 2007, autor: Pavol Magyar [http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1073&Itemid=43]</ref>
* Judaizmus – v židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov.<ref>[Človek vo svetle pastorálnej medicíny a medicínskej etiky, P.MUDr.K.Bošmanský, RKCMBF UK, Spišské Podhradie, 1996]</ref> Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“. Toto obdobie však nie je jednoznačne stanovené.<ref name="izurnal.sk"/>
Riadok 66:
=== Legálne ===
* '''Miniinterrupcia'''
** U žien, ktoré ešte nerodili, sa môže vykonávať do 45 dní od prvého dňa poslednej [[menštruácia|menštruácie]] a u žien, ktoré už rodili, do 55. dňa.
** Je to podtlakové vysávanie [[maternica|maternice]] pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj – vacuum exhauscia. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ale s 29-krát silnejším účinkom. Výveva vysaje embryo do nádoby.
Riadok 99:
== Riziká interrupcie ==
Zdravotné riziká interrupcie závisia na tom, či sa postup vykonáva bezpečne pod dohľadom odborníkov, alebo nebezpečne. Svetová zdravotnícka organizácia definuje nebezpečné potraty sú tie, ktoré vykonávajú nekvalifikovaní jednotlivci, s nebezpečným zariadením alebo v nehygienických podmienkach.<ref>"[http://whqlibdoc.who.int/hq/1992/WHO_MSM_92.5.pdf The Prevention and Management of Unsafe Abortion"] (PDF). World Health Organization. April 1995. Prevzaté 11. 9. 2015.</ref>
[[Digital object identifier|doi]]:[[doi:10.7326/0003-4819-140-8-200404200-00009|10.7326/0003-4819-140-8-200404200-00009]].
Riadok 122:
V otázke prijateľnosti interrupcií súťažia dva krajné etické postoje: '''etika princípov''' vs. '''etika konzekvencií'''. Liberálny názor uznáva, že umelé prerušenie tehotenstva je určitý morálny problém, pretože znamená zmarenie vyvíjajúceho sa ľudského života. Napriek tomu je podľa tohto názoru morálne ospravedlniteľné v závažných prípadoch ako je chybný vývoj plodu, ohrozenie zdravia alebo života matky, no i v prípade, ak by pokračovanie tehotenstva znamenalo pre matku závažný osobný problém.
Na druhej strane sa objavujú nesúhlasné názory. Judith Jarvis Thomson uvádza argument, že tehotná žena nie je pod žiadnym tlakom podporovať plod proti jej prianiu, keďže
Medzi nimi osciluje tzv. '''diferencujúci prístup'''. Postoj niektorých ľudí sa odvíja od toho, kedy je interrupcia vykonaná: kým v skorom štádiu prevládajú [[liberalizmus|liberálne]] názory umožňujúce žene [[Pro-Choice|slobodu voľby]], v neskoršom štádiu sú to postoje [[konzervativizmus|konzervatívne]], chrániace právo [[Pro-Life|plodu na život]]. Podľa L. W. Sumnera ide o „implicitné rozpoznanie základnej asymetrie v prvom rade nevytvárať nový život a voľbou zahubiť nový život, ktorý už bol stvorený“.<ref>SUMNER, L.W. 1981. Abortion and Moral Theory. Princeton University Press. In Právo ženy, Kaligram. Preklad Tatiana Jajcayová. ISBN 80-7149-612-X. 2004</ref> Vychádzajúc z diferencujúceho prístupu, je pre vyslovenie etického stanoviska k umelému prerušeniu tehotenstva dôležité stanovenie hranice morálneho statusu človeka.
Riadok 139:
=== Otázka práv otcov ===
Súčasná legislatíva jasne vymedzuje jedinečné postavenie ženy, ktorej tehotenstvo je zásahom do jej integrity, preto nemá potenciálny otec v tejto veci žiadne práva o spolurozhodovaní:
''"...i keď sme si pred zákonom všetci rovní, počaté dieťa je len dieťaťom matky, otec podľa zákona o umelých potratoch nemá žiadne právo. Žena môže ísť na potrat bez vedomia otca dieťaťa, dokonca proti jeho vôli. Muž nemá žiaden prostriedok, ako tomu zabrániť, i keby chcel, aby sa dieťa narodilo."''<ref>[http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/015schuz/s015013.htm Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna - NR SR, 2002-2006 - stenoprotokoly | 15. schůze | Středa 2. července 2003, A. Záborská, poslankyňa NR SR]</ref>
Riadok 145:
{{hlavný článok|Interrupcia a právo}}
Jednotný právny názor na interrupcie vo svete neexistuje. V niektorých krajinách je téma legálnej úpravy interrupcií súčasťou politickej agendy a snahy o zmenu daného stavu. Ku krajinám, kde sú interrupcie zakázané a kriminalizované, patrí väčšina afrických a arabských krajín, juhovýchodnej Ázie a niektoré krajiny Latinskej Ameriky. Z Európy k nim patria [[Andorra (štát)|Andorra]], [[Írsko]], [[Lichtenštajnsko]], [[Malta]], [[Poľsko]] a [[San Maríno (štát)|San Maríno]]. Niektoré krajiny povoľujú výnimky v prípade otehotnenia v následku znásilnenia alebo ohrozenia zdravia respektíve života ženy.
Ostatné krajiny [[Európa|Európy]], severnej [[Amerika|Ameriky]] a niektoré iné štáty umožňujú prerušenie tehotenstva do určitej časovej hranice (spravidla konca prvého trimestra). Dlhší časový úsek býva povolený v prípade poškodenia plodu, [[genetika|genetickej]] vývojovej poruchy alebo ohrozenia zdravia alebo života ženy.
Riadok 163:
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Tehotenstvo]]
| |||