Čína (civilizácia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d Robot: odstranění starých interwiki odkazů; kozmetické zmeny |
||
Riadok 3:
[[Súbor:Great Wall of China.jpeg|thumb|Veľký čínsky múr s dĺžkou viac ako {{km|6700|m}} bol vystavaný v [[3. storočie pred Kr.|3. storočí pred Kr.]] na ochranu pred nájazdníkmi zo severu]]
'''Čína''' ({{Audio|zh-zhongguo.ogg|vypočuť}}) označuje niekoľko štátov a kultúr, ktoré existovali vo Východnej Ázii a pozeráme sa na ne ako vzájomne nadväzujúce za posledných 4000 rokov.
Čína je [[krajina]] vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]], {{km2|9596131}}. 95 % jej obyvateľstva tvoria [[Číňania]] (Chanovia).
== Dejiny do roku 1644 ==
Jedna z najstarších civilizácií na svete. Najstarším dokladom osídlenia Číny je nález pračloveka pri Lan-tchiene (Sinanthropus Latiniensis) v provincii Šen-si z 1963 (spodná čelusť) a 1964 (lebka) zo stredného pleistocénu, kt. je zrejme trochu starší ako známy nález pekinského (čín.) človeka pri Čou-kchu-tiene (Sinathropus pekinensis). Prvé osídlenia v údolí rieky Chuang-che (Žltá rieka), kontakty s ďalšími civilizačnými strediskami na území dnešnej Číny, archeologické nálezy Sinanthropus pekinensis, asi 400 000 pred Kr., najstaršie kultúry Jang-šao a Lung-šan, nálezy keramiky, 2 000 pred Kr., legendárna dynastia Sia ([[21. storočie pred Kr.|21. stor.]] – [[16. storočie pred Kr.|16. stor.]] pred Kr.), vytváranie základov čínskej kultúry, mytologickí panovníci Jao, Šun a Jü, rozvoj poľnohospodárstva, zavodňovanie pôdy.
Prvá historicky potvrdená [[dynastia Šang]] ([[16. storočie pred Kr.|16.stor.]] – [[11. storočie pred Kr.|11.stor.]] pred Kr.), hlavné mesto An-jang, rozprestierala sa najmä vo východnej časti Číny, technika odlievania bronzu, bohaté archeologické nálezy, pokračovanie tradície kultúry Jang-šao, veštebné nápisy na pancieroch korytnačiek, protofeudálna spoločnosť, najvyšší vládca kráľ, porazená [[Čou (dynastia)|dynastiou Čou]] ([[11. storočie pred Kr.|11. stor.]] – [[221 pred Kr.]]), jej zakladateľ Wu Wang, obdobie vlády sa rozdeľuje na Západných Čou ([[11. storočie pred Kr.|11. stor.]] – [[771 pred Kr.]]) a Východných Čou ([[770 pred r.|770]] – [[221 pred Kr.]]), ktoré sa ďalej člení na [[Obdobie jari a jesene|Obdobie jarí a jesení]] ([[770 pred Kr.|770]] – [[476 pred Kr.]]) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobie Bojujúcich štátov]] ([[475 pred Kr.|475]] – [[221 pred Kr.]]), vládcovia Číny kontrolovali severnú Čínu, neskôr iba nominálni panovníci, obdobie postupnej centralizácie Číny poznačené dlhoročnými konfliktami jednotlivých štátov zavŕšené dynastiou Čchin, protofeudálna spoločnosť, poľnohospodárske štáty, postupné oslabovanie politického vplyvu aristokracie, vznik najvýznamnejších čínskych filozofických škôl (Konfucius, Mencius, Sün-c’, Lao-c’, Čuang-c’, Mo-ti, legalizmus).
Prvý cisár dynastie Čchin Š’-chuang-ti vďaka vojenskej prevahe zjednotil územie Číny, vytvoril základy centralizovane riadeného byrokratického štátu, admininstratívne členenie územia, zjednotenie písma, meny, mier a váh, výstavba systému ciest a vytvorenie Čínskeho múru, podpora legalizmu, prenasledovanie konfucianizmu. Absolutistická vláda, kruté zákony, roľnícke povstanie.
Vznik dynastie Chan ([[206 pred Kr.]] – [[220 pred Kr.]]), kt. vláda sa rozdeľuje na obdobie Raných Chan ([[206 pred Kr.]] – [[24]] po Kr.) a Neskorých Chan ([[25]]{{--}}[[220]]). Založeniu dynastie Chan predchádzal konflikt medzi Siang Jüom (chcel obnoviť feudálny systém dynastie Čou) a zakladateľom dynastie Liou Pang, kt. nadviazal na politický systém Čchin. Jeden z vrcholov čín. civilizácie – územný rozmach (kontrola sev. Vietnamu, severnej časti Kórejského polostrova,
Obdobie vlády cisára Wu-tiho ([[141 pred Kr.]] – [[87 pred Kr.]]), najdynamickejší rozvoj, misia Čang Čchiena do Strednej Ázie, kontakty s okolitým svetom, nadviazanie obch. a kult. spojení so záp. časťou Ázie prostredníctvom hodvábnych ciest, etablovanie konfucianizmu (s prvkami legalizmu) ako štátnej ideológie čínskeho cisárstva, r. [[124]] založenie cisárskej univerzity, budovanie vodných kanálov, začiatok čín. historiografickej tradície (S’-ma Čchien), vynález papiera a kompasu.
Obdobie Troch kráľovstiev ([[221]]{{--}}[[264]]), na severe vládol
Severočínska [[dynastia Suej]] ([[581]]{{--}}[[617]]) r. [[589]] porazila všetky okolité štátne útvary a znovuzjednotila Čínu, vytvorenie základov fungovania silného impéria: obnovenie centrálnej správy, vybudovanie Veľkého kanálu spájajúceho juh so severom, začiatok územnej expanzie (pokus dobyť severokórejské kráľovstvo Kogurjo). Rozmach za vlády cisára Jang-ti.
Dynastia Suej zanikla roku [[617]] po sérii roľníckych povstaní a vzbúr generálov. Zo zápasu o moc víťazne vyšiel generál turkického pôvodu Li Jüan, zakladateľ [[dynastia Tchang|dynastie Tchang]] ([[618]]{{--}}[[906]]), stabilizovanie a upevnenie štátu
Krátke obdobie nejednoty [[907]]{{--}}[[959]] (Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev) ukončené vznikom dynastie Sung ([[960]]{{--}}[[1279]]), zakladateľ Čao Kchuang-jin, hl. mesto Kchaj-feng, koncentrácia moci v rukách cisára.
S Číny nečínske dynastie Liao ([[946]]{{--}}[[1125]], Kitanovia) a neskôr Ťin ([[1115]]{{--}}[[1234]], Džürčenovia),vojenské konflikty,
R. [[1126]]
R. [[1279]] si mongolský chán Chubilaj podmanil celú Č. a založil dynastiu Jüan ([[1279]]{{--}}[[1368]]) tvoriacu súčasť euroázijskej Mongolskej ríše. Mongoli využívali vo svojich službách mnoho cudzincov, najmä zo Strednej Ázie, Číňania mali najnižší spoločenský status, kontakty s Európou: misionári (G. de Carpini, W. Rubruk, O. de Pordenone) a obchodníci (Marco Polo), bohaté kultúrne kontakty. Cisári
Roku [[1368]] Ču Jüan-čang dobyl Peking a založil novú, čínsku dynastiu Ming ([[1368]]{{--}}[[1644]]). Mongoli sa čiastočne stiahli naspäť do stepi, časť ostala žiť v ríši Ming, predstavovali trvalé nebezpečenstvo, vojenské konflikty,
== Pozri aj ==
Riadok 61:
[[Kategória:Dejiny Číny]]
[[Kategória:Čína (historická krajina)| ]]
|