Sanstefanská mierová zmluva: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
rm pov, doplnenie z en:wiki |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:prva_strana.jpg|250px|náhľad|Prvá strana zo Sanstefanskej zmulvy z roku 1878.]]
'''Sanstefanská predbežná mierová zmluva''' bola podpísaná medzi [[Rusko]]m a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] dňa [[3. marec|3. marca]] [[1878]] v meste [[San Stefano]] (dnes [[Yeşilköy]] na území veľkého [[Istanbul]]u). Jej podpísaním sa skončila [[Rusko-turecká vojna (1877–1878)]].
Zmluvu podpísali za Rusko vyjednávač a veľvyslanec v Istanbule [[knieža]] [[Nikolaj Pavlovič Ingaťjev]] a Aleksander Nelidov, za Turecko minister zahraničných vecí Safvet Paša a veľvyslanec v Nemecku Sadullah Bej.
Predbežnú zmluvu doplnili a podpísali európske veľmoci o štyri mesiace neskôr na [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]].
Nové územie malo rozlohu 170 000 km2 (porovnateľná rozloha krajiny z roku [[1876]] po [[Carihradská konferencia|Carihradskej konferencii]]). Patrilo do neho celé severné Bulharsko bez oblasti severnej Dobrudže (v tom čase územie patriace Rumunsku), celé Trácko bez Odrinska a Gjumjurdžinska a celé Macedónsko. Solúnsky a Chalkidický polostrov patrili Turecku.▼
== Text zmluvy ==
Text zmluvy obsahuje preambulu, 29 článkov a záver. Týka sa povojnového politického usporiadania [[Srbsko|Srbska]], [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Bulharsko|Bulharska]].
=== Čierna Hora, Srbsko a Rumunsko ===
* Územie Čiernej Hory sa skoro zdvojnásobilo pripojením bývalých osmanských území [[Nikšić]], [[Podgorica]] a [[Antivari]] [Čl. 1]. Osmanská ríša uznala jej nezávislosť [Čl. 2].
*4. Osmanská ríša nemala právo zdržovať sa so svojimi vojskami na území Bulharskej republiky. V zmluve sa tiež upresňujú otázky spojené s majetkami Turkov na území Bulharska.▼
* Srbsko anektovalo pomoravské mestá [[Niš]] a [[Leskovac]] a získalo nezávislosť [Čl. 3].
* [[Najvyššia porta]] uznala nezávislosť Rumunska [Čl. 6].
=== Bulharsko ===
▲* Podľa zmluvy sa Bulharsko stalo atonómnym [[tribút|tributárnym]] [[kniežatstvo]]m s právou na vlastnú vládu a armádu. Nové územie malo rozlohu 170 000
* Na čele krajiny mal stáť volený princ (knieža) schválený osmanskou [[Najvyššia porta|Najvyššou portou]] a európskymi mocnosťami. Mala tiež vzniknúť šľachtická rada (snem) ktorý mal navrhnúť novú ústavu [Čl. 7].
▲*
=== Rusko ===
* Porta odstúpila Rusku oblasti na [[Kaukaz]]e, vrátane miest [[Batumi]] a [[Kars]], ako aj [[Severná Dobrudža|Severnú Dobrudžu]], ktorú Rusko obratom vymenilo s Rumunskom za [[Južná Besarábia|Južnú Besarábiu]] [Čl. 19].
* Osmanská ríša slúbila reformy pre Bosnu a Hercegovinu [Čl. 14], [[Kréta|Krétu]], [[Epirus]] a [[Tesália|Tesáliu]] [Čl. 15].
* Prieplavy [[Bospor]] a [[Dardanely]] sa otvorili všetkým neutrálnym lodiam v čase mieru aj v čase vojny. [Čl. 24].
== Reakcie mocností ==
Európske mocnosti sa obávali expanzie Ruska a Srbsko a Grécko sa obávali vytvorenia Veľkého Bulharska, ktoré by ohrozilo ich záujmy. Dôsledkom bola revízia Sanstefanskej mierovej zmluvy na [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] ešte v tom istom roku.
== Pozri tiež ==
* [[Rusko-turecká vojna (1877–1878)]]
* [[Berlínsky kongres]]
* [[Berlínska zmluva]]
[[Kategória:Dejiny Bulharska]]
[[Kategória:Dejiny Čiernej Hory]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Dejiny Turecka]]
[[Kategória:Medzinárodné zmluvy]]
[[en:Treaty of San Stefano]]
|