Hugo Kapet: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d Verzia používateľa Martinlichner (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 80.215.45.160 |
||
Riadok 17:
}}
'''Hugo I. Kapet''' (* 939/941 – † [[24. október]] [[996]], [[Paríž]], [[Francúzsko]])
Bol držiteľom parížskeho kraja. Za [[Kráľ (panovník)|kráľa]] ho zvolili mocní lénnici želajúci si slabého kráľa. Ani žiaden jeho nástupca sa po dve storočia nevymanil spod vplyvu lénnych pánov.
V čase, keď bol zvolený na trón (987), bolo [[Francúzsko]] rozdelené na samostatné vojvodstvá a grófstva, ktorých vládcovia si sami určovali zákony a zvádzali vojny podľa chuti, nedbali na kráľa, ktorý bol za pána uznávaný iba formálne, aj to nie všetkými veľmožmi.
Najpoprednejší z veľmožov boli vojvodovia normanský, aquitánsky a burgundský, ktorých moc bola oveľa väčšia ako moc kráľa, ktorému patrila iba skupina grófstiev v okolí [[Paríž]]a.
Hugo Kapet si bol vedomý svojho postavenia a nedráždil zbytočne mocných vazalov, zachádzal s nimi ako so seberovnými a nikdy sa vraj v ich prítomnosti neozdoboval znakmi kráľovskej moci.
On a ďalší panovníci z jeho rodu panovali bez veľkého hluku. 100 rokov bolo kráľovstvo Kapetovcov maličké a ich autorita skôr iba morálna. Boli síce obľúbení u duchovenstva, ale francúzski cirkevní hodnostári neboli samostatnými pánmi, ako to bolo v [[Nemecko|Nemecku]], boli závislí od svetských [[knieža]]t a nemohli poskytnúť trónu takú oporu, akú mali na začiatku v duchovenstve nemeckí králi.
Dôležitý pre rast moci Kapetovcov bol fakt, že následníci trónu boli korunovaní spravidla už za života svojich predchodcov, čím bola zabezpečená dedičnosť [[Dynastia|dynastie]] a nevyplytvalo sa zbytočne veľa síl bojmi o obsadenie [[trón]]u.
== Iné projekty ==
|