Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
d fix |
||
Riadok 20:
Pre svoju revolučnú činnosť bol v roku [[1862]] uväznený v Petropavlovskej pevnosti, kde však ďalej vytrvalo písal. Vytvoril tu aj svoje najslávnejšie dielo, román ''Čo robiť'', podľa základnej osnovy vlastne iba príbeh milostného trojuholníku. Autor bol vyšetrovaný pre svoju protištátnu činnosť, ale cenzúra pustila jeho dielo do tlače. Neskôr však mali cenzori dôvod ľutovať, nakoľko román aj napriek spochybňovaniu literárnej kvality získal v Rusku nesmierny vplyv prirovnávaný až k vplyvu [[Karl Marx|Marxovych]] diel. V roku [[1864]] bol poslaný do vyhnanstva na východnú [[Sibír]], kde pokračoval v literárnej činnosti. V roku [[1883]] ho premiestnili do [[Astrachán]]u a o šesť rokov neskôr sa mohol vrátiť do Saratova, kde skoro na to zomiera.
V [[Sovietsky zväz|sovietskej ére]] bol Černyševskij ako [[Revoluční demokrati|revolučný demokrat]], nepriateľ [[cár]]izmu, [[ateizmus|ateista]] a [[Materializmus|materialista]] vysoko cenený. [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] si názov jeho kľúčového románu vypožičal na pomenovanie svojho [[pamflet]]u z prelomu rokov [[1901]]/[[1902|02]]. [[Socialistický realizmus]] nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]] v románe ''Dar'' (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia.
== Iné projekty ==
| |||