Jagelovci: Rozdiel medzi revíziami

Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva ([[Mazovsko]], [[Livónsko]], časť západného [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]]) najmä bojmi s [[Rád nemeckých rytierov|Rádom nemeckých rytierov]]. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislav III.]] (1434{{--}}1444), po ňom [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimír IV.]] (1445{{--}}1492); [[Žigmund II. August|Žigmundom II. Augustom]] (synom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I.]]) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením [[Žigmund III. Vasa|Žigmunda III.]] (syna švédskeho kráľa [[Ján III. (Švédsko)|Jána III.]] z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola [[Katarína Jagelovská|Katarína]], sestra [[Žigmund II. August|Žigmunda II. Augusta]]. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta II. Habsburského]] sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislav III.]] Padol v boji proti Turkom v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav]], bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal [[Ferdinand I. Habsburský]], ktorého manželkou bola [[Anna Jagelovská (1503- – 1547)|Anna]], sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.