Sedmohradsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d preklepy |
||
Riadok 38:
== Turecké ohrozenie ==
Kľúčovou osobnosťou Sedmohradska bol [[Ján Huňady]] (''Ioan Corvin de Hunedoara'' v Rumunsku), ktorý mal rumunský pôvod. Syn valašského princa (vojvodu) za podporu nárokov Vladislava III.
Počas tureckých výbojov sa Sedmohradsko ocitlo priamo na vojnovej línii. [[Uhorsko]] nedokázalo Osmanom odolať a v bitke pri Moháči bolo 29. 8. 1526 porazené. Po smrti uhorského kráľa Ľudovíta II. mal na uhorský trón nastúpiť Ferdinand Habsburský, no časť šľachty to odmietla a na trón si zvolila Jána Zápoľského, sedmohradské knieža. Počas nasledujúcich bojov (väčšinou na území Slovenska) ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť, a tak si neobsadené Uhorsko rozdelili (1538), Sedmohradsko a východná časť Uhorska (vrátane [[Abovská župa|Abovskej]], [[Uh (župa)|Užskej]] a [[Zemplín (župa)|Zemplínskej]] stolice na východe Slovenska) pripadli Jánovi Zápoľskému (Sedmohradsku), zvyšok pripadol Rakúsku. Po dobytí Budína Turkami (1541) došlo k istým presunom, predovšetkým dnešné Maďarsko pripadlo Turkom a východné Slovensko Rakúsku. No v priebehu nasledujúcich 150 rokov bola východná časť východného Slovenska niekoľkokrát súčasťou Sedmohradska.
| |||