Ultrafialové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
ref, typo, oprava |
||
Riadok 1:
'''Ultrafialové žiarenie''' (iné názvy: '''ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV'''; ako vlnenie: '''ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny'''; ako časť elektromagnetického spektra: '''ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo''') je [[elektromagnetické žiarenie]] o [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] od 10 nm do
Delí sa na blízke (200 – 400 nm), ďaleké alebo vákuové (FUV, 100 – 400 nm) a extrémne (EUV alebo XUV, 1 – 31 nm). Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm, UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm.<ref>{{Citácia periodika
Objavené bolo v roku [[1801]] nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia [[Slnko]]. [[Zemská atmosféra]] účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %, v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora.▼
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Súpis termínov z astronómie
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = Kultúra slova
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2014/2/ks2014-2.pdf
| dátum vydania = 2014
| číslo = 2
| ročník=48
| dátum prístupu = 7.7.2017
| vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská
| miesto = Bratislava
| strany = 75, 78, 79
| issn = 0023-5202
}}</ref>
Objavené bolo v roku [[1801]] nemeckým fyzikom [[Johann Wilhelm Ritter|J. W. Ritterom]]<ref>[http://www.physik.uni-halle.de/Fachgruppen/history/24_sum.htm
▲
== Využitie ==
UV žiarenie sa využíva v medicíne ako{{chýba citácia}}:
* [[horské slnko]] – (lampa – umelý zdroj)
* aplikáciou na ťažko sa hojace rany, vredy, preležaniny, tiež v dermatológii na ochorenia kože ([[ekzém]]y, [[lupienka]])
* ako prevencia, a liečba [[Krivica|krivice]], kedy sa 1 až 2-krát týždenne vykonáva celotelové ožiarenie
* ako liečba [[osteoporóza|osteoporózy]]
* ako [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácia]] prostredia (tzv. germicidné lampy s λ=253,7nm) a aj ako primárny zdroj žiarenia vo výbojkách.
== Vplyv na živé organizmy ==
Řádek 13 ⟶ 37:
UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze [[Vitamín D|vitamínu D]]. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne.
Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie [[Ochranný prípravok pred slnečným žiarením|ochranných prípravkov pred slnečným žiarením]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
| |||