Edvard Beneš: Rozdiel medzi revíziami

| Úrad = prezident [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskaČeskoslovenska]]

| Úrad3 = predseda vlády [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskaČeskoslovenska]]

'''Edvard Beneš''' (* [[28. máj]] [[1884]], [[Kožlany]], [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[3. september]] [[1948]], [[Sezimovo Ústí]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-SlovenskoČeskoslovensko]]) bol český [[politik]], diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával popredné miesto v [[Prvý česko-slovenský odboj|prvom česko-slovenskom odboji]] a následne viaceré vrcholové štátne funkcie v [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskuČeskoslovensku]] – funkciu ministra zahraničných vecí v rokoch 1918{{--}}1935, predsedu vlády v rokoch 1921{{--}}1922 a prezident v rokoch 1935{{--}}1938 a 1939{{--}}1948, pričom v rokoch 1939{{--}}1945 bol vedúcim predstaviteľom [[Druhý česko-slovenský odboj|druhého česko-slovenského odboja]] (od roku 1940 oficiálne titulovaný ako prezident). Počas prvej československejČeskoslovenskej republiky bol členom [[Československá strana národne socialistická|Československej strany národne socialistickej]]. Patril k zástancom ideológie [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]].

Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskejČeskoslovenskej republiky [[28. október|28. októbra]] [[1918]] bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde [[Karel Kramář|Karla Kramářa]], domov sa vrátil v septembri [[1919]]. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu [[Slovensko|Slovenska]] (pozri aj [[Parížska mierová konferencia 1919|Parížska mierová konferencia, 1919]]). Edvard Beneš pomáhal zakladať [[Spoločnosť národov]], bol jej podpredseda, člen Rady a predseda ([[1935]]). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku [[1924]] Česko-SlovenskoČeskoslovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny [[Balkán]]u, [[Rumunsko]] a [[Juhoslávia|Juhosláviu]], s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]].

V rokoch [[1921]]–22 zastával Edvard Beneš funkciu [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|česko-slovenskéhočeskoslovenského predsedu vlády]], poslancom parlamentu bol v rokoch 1919–26 a 1929–35. Bol členom a podpredsedom Čs .Československej strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku. Po abdikácii T. G. Masaryka zo zdravotných dôvodov (Masaryk mal v tom čase už 85 rokov) bol zvolený [[18. december|18. decembra]] [[1935]] za hlavu štátu. V rovnakom roku uzavrelo Česko-SlovenskoČeskoslovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] (po jeho prijatí do Spoločnosti národov) a s Francúzskom. Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku [[1927]] bol [[Slobodomurárstvo|slobodomurárom]]. V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal [[marxizmus]] a [[boľševizmus]], ale [[socializmus]] (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.

Benešova nerozhodnosť vo februári [[1948]] uľahčila komunistom [[Február 1948|prevzatie moci]] v krajine. Jediní, kto sa za Beneša otvorene postavil, boli študenti, ktorí boli následne surovo zbití na Nerudovej ulici<ref>Zdroj: Beseda s Ing. Josefom Lesákom a Dr. Zdeňkom Koňákom, február 1998, strojnícka fakulta ČVUT v Prahe, Masarykova akadémia práce, strojnícka spoločnosť na ČVUT v Prahe</ref>. Počas politickej krízy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratických strán (okrem [[Jan Masaryk|Jana Masaryka]]) ponúkli svoju demisiu. Beneš ich demisiu po komunistickom nátlaku 25. februára prijal a poveril zostavením novej vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Nová Gottwaldova vláda už bola - až na Jana Masaryka - komunistická. V máji sa prezident komunistom pokúsil vzoprieť, keď odmietol podpísať novú česko-slovenskúčeskoslovenskú ústavu vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwalda]], tzv. [[Ústava 9. mája]]<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40071DFB9 Ústava 9. mája]</ref>.