Edvard Beneš: Rozdiel medzi revíziami

d
Oprava písania "Československa". Československo v rokoch 1918-38 sa píše "Československo", v rokoch 1938-1939 "Česko-Slovensko", v rokoch 1945-1989 "Československo", v rokoch 1990-92 "Česko-Slovensko".
d (→‎1884-1914: Mladosť a štúdiá: French spelling ( -> École))
d (Oprava písania "Československa". Československo v rokoch 1918-38 sa píše "Československo", v rokoch 1938-1939 "Česko-Slovensko", v rokoch 1945-1989 "Československo", v rokoch 1990-92 "Česko-Slovensko".)
Značky: Vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
| Veľkosť portrétu = 230px
| Podpis = Edvard Beneš podpis.jpg
| Úrad = prezident [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskaČeskoslovenska]]
| Poradie = 2. a 4.
| Koniec obdobia = [[5. október]] [[1938]]
| Predchodca2 = [[Emil Hácha]]
| Nástupca2 = [[Klement Gottwald]]
| Úrad3 = predseda vlády [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskaČeskoslovenska]]
| Poradie3 = 5.
| Koniec obdobia3 = [[7. október]] [[1922]]
| Popis =
}}
'''Edvard Beneš''' (* [[28. máj]] [[1884]], [[Kožlany]], [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[3. september]] [[1948]], [[Sezimovo Ústí]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-SlovenskoČeskoslovensko]]) bol český [[politik]], diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával popredné miesto v [[Prvý česko-slovenský odboj|prvom česko-slovenskom odboji]] a následne viaceré vrcholové štátne funkcie v [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskuČeskoslovensku]] – funkciu ministra zahraničných vecí v rokoch 1918{{--}}1935, predsedu vlády v rokoch 1921{{--}}1922 a prezident v rokoch 1935{{--}}1938 a 1939{{--}}1948, pričom v rokoch 1939{{--}}1945 bol vedúcim predstaviteľom [[Druhý česko-slovenský odboj|druhého česko-slovenského odboja]] (od roku 1940 oficiálne titulovaný ako prezident). Počas prvej československejČeskoslovenskej republiky bol členom [[Československá strana národne socialistická|Československej strany národne socialistickej]]. Patril k zástancom ideológie [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]].
 
== Život a politika ==
=== 1918–1938: Medzi dvoma vojnami ===
[[Súbor:Edvard Beneš with wife.jpg|thumb|left|Edvard Beneš so svojou ženou (1921)]]
Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskejČeskoslovenskej republiky [[28. október|28. októbra]] [[1918]] bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde [[Karel Kramář|Karla Kramářa]], domov sa vrátil v septembri [[1919]]. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu [[Slovensko|Slovenska]] (pozri aj [[Parížska mierová konferencia 1919|Parížska mierová konferencia, 1919]]). Edvard Beneš pomáhal zakladať [[Spoločnosť národov]], bol jej podpredseda, člen Rady a predseda ([[1935]]). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku [[1924]] Česko-SlovenskoČeskoslovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny [[Balkán]]u, [[Rumunsko]] a [[Juhoslávia|Juhosláviu]], s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]].
 
V rokoch [[1921]]–22 zastával Edvard Beneš funkciu [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|česko-slovenskéhočeskoslovenského predsedu vlády]], poslancom parlamentu bol v rokoch 1919–26 a 1929–35. Bol členom a podpredsedom Čs .Československej strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku. Po abdikácii T. G. Masaryka zo zdravotných dôvodov (Masaryk mal v tom čase už 85 rokov) bol zvolený [[18. december|18. decembra]] [[1935]] za hlavu štátu. V rovnakom roku uzavrelo Česko-SlovenskoČeskoslovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] (po jeho prijatí do Spoločnosti národov) a s Francúzskom. Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku [[1927]] bol [[Slobodomurárstvo|slobodomurárom]]. V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal [[marxizmus]] a [[boľševizmus]], ale [[socializmus]] (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.
 
=== 1938–1948: Od Mníchova po nástup komunizmu ===
Počas okupácie a neexistencie parlamentu vydávala exilová vláda prezidentské dekréty, ktoré Beneš ako najvyšší činiteľ štátu podpisoval a po ktorom sú často nepresne nazývané „[[Benešove dekréty|Benešovými dekrétmi]]“. Povojnové dekréty, ktorými sa upravovalo znárodnenie priemyslu, konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov sú dodnes kontroverzné. Organizácie vyhnancov sa zatiaľ márne snažia o zrušenie týchto legislatívnych noriem.
 
Benešova nerozhodnosť vo februári [[1948]] uľahčila komunistom [[Február 1948|prevzatie moci]] v krajine. Jediní, kto sa za Beneša otvorene postavil, boli študenti, ktorí boli následne surovo zbití na Nerudovej ulici<ref>Zdroj: Beseda s Ing. Josefom Lesákom a Dr. Zdeňkom Koňákom, február 1998, strojnícka fakulta ČVUT v Prahe, Masarykova akadémia práce, strojnícka spoločnosť na ČVUT v Prahe</ref>. Počas politickej krízy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratických strán (okrem [[Jan Masaryk|Jana Masaryka]]) ponúkli svoju demisiu. Beneš ich demisiu po komunistickom nátlaku 25. februára prijal a poveril zostavením novej vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Nová Gottwaldova vláda už bola - až na Jana Masaryka - komunistická. V máji sa prezident komunistom pokúsil vzoprieť, keď odmietol podpísať novú česko-slovenskúčeskoslovenskú ústavu vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwalda]], tzv. [[Ústava 9. mája]]<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40071DFB9 Ústava 9. mája]</ref>.
 
Dňa 3. septembra 1948 Edvard Beneš zomrel v Sezimovom Ústí.