Verzia z 16:27, 20. marec 2013 upraviť Mikulas1 (diskusia \| príspevky) 10 446 editací d pridaná Kategória:Vojenské spojenectvá pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:18, 8. júl 2017 upraviť vrátiť Margitafajnorova (diskusia \| príspevky) 34 editací dBez shrnutí editace Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Malá dohoda''' (franc. ''Petite Entente'', nem. ''Kleine Entente'', angl. '' Little Entente'') bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch [[1921]] – [[1939]] zložené z [[Česko-Slovensko\|~~Česko-Slovenska~~Československa]], [[Juhoslávia\|Juhoslávie]] a [[Rumunsko\|Rumunska]], výrazne podporované [[Francúzsko]]m, s cieľom spoločnej obrany proti [[Maďarsko\|maďarskému]] [[Iredentizmus\|iredentizmu]]. == Charakteristika == Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev. Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. ~~Česko-slovenský~~Československý minister zahraničia [[Edvard Beneš]] bol spolu s rumunským ministrom zahraničia N. Titulskym hlavným tvorcom a predstaviteľom Malej dohody. Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného ~~Česko-Slovenska~~Československa na ich úkor. == Cieľ == Cieľom Malej dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe, daný výsledkom [[Parížska mierová konferencia\|Parížskej mierovej konferencie]] (1919 – 1920), zabrániť obnove [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]], [[anšlus]]u [[Rakúsko\|Rakúska]] a hlavne čeliť [[Maďarsko\|maďarským]] snahám o revíziu [[Trianonská zmluva\|trianonského mieru]]. Signatári dohody vystupovali proti všetkým snahám o znovuvytvorenie monarchie [[Habsburgovci\|Habsburgovcov]] na území Maďarska. V skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám [[Nemecko\|Nemecka]], ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zväzu a [[komunizmus\|komunistickému]] hnutiu v strednej a juhovýchodnej Európe ([[Cordon sanitaire]]). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojne]] (~~česko-slovensko~~československo – francúzska zmluva). == Vývoj == === Právny základ === Základom Malej dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920 – 1921: * 14. august 1920 – ~~Česko-Slovensko~~Československo a Juhoslávia * 23. apríl 1921 – ~~Česko-Slovensko~~Československo a Rumunsko * 7. jún 1921 – Juhoslávia a Rumunsko Riadok 24: V roku 1921 bola tiež uzavretá zmluva medzi Rumunskom a [[Poľsko]]m, ktorá sa často tiež ráta do Malej dohody. Po uzavretí [[Locarnské dohody\|Locarnských dohôd]], ktorými bola oslabená pozícia Francúzska a jeho spojencov, uzavrelo Francúzsko a štáty Malej dohody osobitné politické zmluvy (s ~~Česko-Slovenskom~~Československom 25. januára 1924, s Rumunskom 10. júna 1926 a s Juhosláviou v roku 1927). Zmluva s ~~Česko-Slovenskom~~Československom bola uzavretá ešte v rámci Locarnských dohôd. 16. októbra 1925 prisľúbilo Francúzsko ~~Česko-Slovensku~~Československu aj pomoc pre prípad napadnutia. Ďalším krokom k posilneniu Malej dohody mala byť zmluva z 27. júna 1930, kodifikujúca organizačnú prax aliancie (dohoda o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia členských štátov), ako aj organizačný pakt Malej dohody, podpísaný 6. februára 1933. Motívom bola hrozba nastupujúceho fašizmu v Nemecku a príprava tzv. paktu štyroch mocností z podnetu [[Taliansko\|Talianska]]. === Vývoj pred Druhou svetovou vojnou a rozpad === Ohrozenie štátov Malej dohody zo strany hitlerovského Nemecka donútilo vlády Malej dohody k účasti na politike kolektívnej bezpečnosti, ktorej iniciátorom bol [[Sovietsky zväz]]. Roku 1933 podpísali štáty Malej dohody so Sovietskym zväzom a s [[Turecko]]m dohodu o definícii agresie. ~~Česko-Slovensko~~Československo, Rumunsko a Juhoslávia sa zúčastnili priprav tzv. [[východné Locarno\|východného Locarna]]. Po neúspechu tohto plánu podpísalo ~~Česko-Slovensko~~Československo 16. mája 1935 spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom viazanú na francúzsko-sovietsku zmluvu. Odklon Francúzska od politiky kolektívnej bezpečnosti a politika ústupkov západných mocností voči fašistickým mocnostiam ([[appeasement]]) viedli k oslabeniu Malej dohody, ktorú už aj ničila hospodárska politika Nemecka, ktorému sa podarilo ovládnuť juhoslovanské a rumunské hospodárstvo tým, že sústredilo vo svojich rukách 40% ich importu. Obchodná politika ~~Česko-Slovenska~~Československa tomuto vývoju napomáhala tým, že zaviedla vysoké dovozné clá na poľnohospodárske výrobky. V rokoch 1935 – 1939 v Juhoslávii a v Rumunsku silnel vplyv [[nacizmus\|nacistického]] Nemecka a Talianska. Postupne dochádzalo k celkovej dezintegrácii paktu. Rozpad Malej dohody sa začal fakticky tak, že: * Juhoslávia začala uzatvárať zmluvy s prorevizionistickými štátmi (juhoslovansko-[[Bulharsko\|bulharská]] zmluva o večnom priateľstve z 24. januára 1937, juhoslovansko-talianska zmluva o neutralite z 25. marca 1937) * Rumunsko odmietlo podpísať kolektívny pakt o vzájomnej pomoci z roku 1937 * štáty Malej dohody uzatvorili pakt s Francúzskom, navrhovaný ~~česko-slovenskou~~československou vládou * Malá dohoda súhlasila priznať Maďarsku rovnaké práva v oblasti zbrojenia (august 1937) * profašistická juhoslovanská vláda princa [[regent]]a Pavla a ministerského predsedu Stojanovića ticho súhlasila s anšlusom Rakúska

Malá dohoda: Rozdiel medzi revíziami