Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 32 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
wikilinky, replaced: PlovdivPlovdiv (2) AWB
d (wikilinky, replaced: PlovdivPlovdiv (2) AWB)
V roku [[1885]] sa zhoršili vzťahy medzi ruským cárom [[Alexander III. (Rusko)|Alexandrom III.]] a bulharským kniežaťom [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandrom I. Batenbergom]] a idea národného zjednotenia ostala bez podpory [[Ruská federácia|Ruska]], jedinej krajiny podporujúcej zjednotenie [[Bulharsko|Bulharska]] spomedzi Veľkých Síl. Aj napriek ochladeniu vzťahov kroky bulharského národa k dosiahnutiu zjednotenia vzastali. V [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharskom kniežatstve]] sa pripravovali bulharské vojská, ktoré mali napadnúť pozície [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] v [[Macedónsko|Macedónsku]] a vo [[Východná Rumélia|Východnej Rumélii]] vznikol [[Bulharský tajný revolučný centrálny výbor]]. Cieľom jeho vedúcich osobností bolo nadviazať na boj za oslobodenie z čias obrodenia [[Bulharsko|Bulharska]] v [[18. storočie|18. storočí]] vyzdvihnutím princípu „morálnej revolúcie so zbraňou v ruke“ a rovnoprávia bulharského národa.
 
Dňa [[19. máj]]a [[1885]] sa v [[Plovdiv (mesto)|Plovdive]]e konala demonštrácia pri príležitosti 9. výročia smrti [[Christo Botev|Christa Boteva]], na ktorej sa zhromaždení dav vyslovil za potrebu národného zjednotenia a splnenia závetu revolucionárov bojujúcich v [[Aprílové povstanie|Aprílovom povstaní]]. Noviny Boj ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Борба''), ktoré redigoval [[Zachari Stojanov]] otvorene vyzývali bulharský národ na zrušenie umelých hraníc medzi [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharským kniežatstvom]] a ostatnými časťami krajiny. Mnohí ľudia sa chopili zbraní a pripravovali sa na ozbrojené povstanie. Po čase však bolo jasné, že spoločnej akcii oslobodenia [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] a [[Macedónsko|Macedónska]] bránia Veľké Sily a [[Osmanská ríša]], a tak sa idea zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] zúžila na zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
 
[[Súbor:Telegram-unificationBG.jpg|left|thumb|200px|Telegram vyhlasujúci zjednotenie [[Bulharsko|Bulharska]] zaslaný armádou [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].]]
 
== Vykonanie aktu zjednotenia ==
Nepokoje vo [[Východná Rumélia|Východnej Rumélii]] vypukli už v polovici augusta [[1885]], keď obyvateľstvo tejto oblasti vyprovokovalo demonštrácie proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. V prvých septembrových dňoch došlo v oblasti západného [[Bulharsko|Bulharska]] k zrážkam medzi demonštrantmi a mocou. Jej výsledkom bol pád vlády [[Gavril Krăstevič|Gavrila Krăsteviča]], ktorého nahradil [[Georgi Stranski]]. Vojská [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]], ktorých príprava v procese zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] sa ukázala dôležitá (pretože práve oni mali najväčší podiel na zjednotení krajiny), prišli do [[Plovdiv (mesto)|Plovdivu]]u uskutočniť prevrat a vyhlásiť akt zjednotenia [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] dovŕšený.
 
Vyhlásenie zjednotenia, ktoré ľud prijal s veľkou radosťou potvrdilo [[8. september|8. septembra]] [[1885]] manifestom aj bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I. Batenberg]]. Knieža si ním zabezpečilo moc aj v automnómnej oblasti, čím bol dokonaný prvý úspešný krok k tak dlho očakávanému zjednoteniu krajiny. V tejto situácii bolo najdôležitejšie zabezpečiť medzinárodné uznanie aktu zjednotenia, čo však nebolo jednoduché. Navyše [[Ruská federácia|Rusko]] bolo zjednotením [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] znepokojené, pretože knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I.]] si ním zabezpečil svoju pozíciu v krajine. Preto bolo v tejto situácii jeho cieľom zbaviť panovníka trónu, aby si tak mohlo zachovať vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Z [[Bulharsko|Bulharska]] boli odvolaní všetci ruskí dôstojníci a [[Ruská federácia|Rusko]] sa dožadovala obnovenia hraníc [[Bulharsko|Bulharska]] spred [[6. september|6. septembra]] [[1885]]. K požiadavke [[Ruská federácia|Ruska]] sa pripojili aj [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]]. Jediným štátom, ktorý podporoval zjednotenie bolo [[Anglicko]].