Verzia z 14:36, 29. september 2016 upraviť 89.173.224.134 (diskusia) →‎Uznanie aktu zjednotenia Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:35, 10. júl 2017 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací d wikilinky, replaced: Plovdiv → Plovdiv (2) AWB Ďalšia úprava →
Riadok 26: V roku [[1885]] sa zhoršili vzťahy medzi ruským cárom [[Alexander III. (Rusko)\|Alexandrom III.]] a bulharským kniežaťom [[Alexander I. (Bulharsko)\|Alexandrom I. Batenbergom]] a idea národného zjednotenia ostala bez podpory [[Ruská federácia\|Ruska]], jedinej krajiny podporujúcej zjednotenie [[Bulharsko\|Bulharska]] spomedzi Veľkých Síl. Aj napriek ochladeniu vzťahov kroky bulharského národa k dosiahnutiu zjednotenia vzastali. V [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo\|Bulharskom kniežatstve]] sa pripravovali bulharské vojská, ktoré mali napadnúť pozície [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríše]] v [[Macedónsko\|Macedónsku]] a vo [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélii]] vznikol [[Bulharský tajný revolučný centrálny výbor]]. Cieľom jeho vedúcich osobností bolo nadviazať na boj za oslobodenie z čias obrodenia [[Bulharsko\|Bulharska]] v [[18. storočie\|18. storočí]] vyzdvihnutím princípu „morálnej revolúcie so zbraňou v ruke“ a rovnoprávia bulharského národa. Dňa [[19. máj]]a [[1885]] sa v [[Plovdiv (mesto)\|Plovdive]]e konala demonštrácia pri príležitosti 9. výročia smrti [[Christo Botev\|Christa Boteva]], na ktorej sa zhromaždení dav vyslovil za potrebu národného zjednotenia a splnenia závetu revolucionárov bojujúcich v [[Aprílové povstanie\|Aprílovom povstaní]]. Noviny Boj ([[bulharčina\|po bulharsky]]: ''Борба''), ktoré redigoval [[Zachari Stojanov]] otvorene vyzývali bulharský národ na zrušenie umelých hraníc medzi [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo\|Bulharským kniežatstvom]] a ostatnými časťami krajiny. Mnohí ľudia sa chopili zbraní a pripravovali sa na ozbrojené povstanie. Po čase však bolo jasné, že spoločnej akcii oslobodenia [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]] a [[Macedónsko\|Macedónska]] bránia Veľké Sily a [[Osmanská ríša]], a tak sa idea zjednotenia [[Bulharsko\|Bulharska]] zúžila na zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo\|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]]. [[Súbor:Telegram-unificationBG.jpg\|left\|thumb\|200px\|Telegram vyhlasujúci zjednotenie [[Bulharsko\|Bulharska]] zaslaný armádou [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]].]] Riadok 32: == Vykonanie aktu zjednotenia == Nepokoje vo [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélii]] vypukli už v polovici augusta [[1885]], keď obyvateľstvo tejto oblasti vyprovokovalo demonštrácie proti [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríši]]. V prvých septembrových dňoch došlo v oblasti západného [[Bulharsko\|Bulharska]] k zrážkam medzi demonštrantmi a mocou. Jej výsledkom bol pád vlády [[Gavril Krăstevič\|Gavrila Krăsteviča]], ktorého nahradil [[Georgi Stranski]]. Vojská [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]], ktorých príprava v procese zjednotenia [[Bulharsko\|Bulharska]] sa ukázala dôležitá (pretože práve oni mali najväčší podiel na zjednotení krajiny), prišli do [[Plovdiv (mesto)\|Plovdivu]]u uskutočniť prevrat a vyhlásiť akt zjednotenia [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo\|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]] dovŕšený. Vyhlásenie zjednotenia, ktoré ľud prijal s veľkou radosťou potvrdilo [[8. september\|8. septembra]] [[1885]] manifestom aj bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)\|Alexander I. Batenberg]]. Knieža si ním zabezpečilo moc aj v automnómnej oblasti, čím bol dokonaný prvý úspešný krok k tak dlho očakávanému zjednoteniu krajiny. V tejto situácii bolo najdôležitejšie zabezpečiť medzinárodné uznanie aktu zjednotenia, čo však nebolo jednoduché. Navyše [[Ruská federácia\|Rusko]] bolo zjednotením [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo\|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia\|Východnej Rumélie]] znepokojené, pretože knieža [[Alexander I. (Bulharsko)\|Alexander I.]] si ním zabezpečil svoju pozíciu v krajine. Preto bolo v tejto situácii jeho cieľom zbaviť panovníka trónu, aby si tak mohlo zachovať vplyv na [[Balkánsky polostrov\|Balkánskom polostrove]]. Z [[Bulharsko\|Bulharska]] boli odvolaní všetci ruskí dôstojníci a [[Ruská federácia\|Rusko]] sa dožadovala obnovenia hraníc [[Bulharsko\|Bulharska]] spred [[6. september\|6. septembra]] [[1885]]. K požiadavke [[Ruská federácia\|Ruska]] sa pripojili aj [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]]. Jediným štátom, ktorý podporoval zjednotenie bolo [[Anglicko]].

Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami