Temná hmota: Rozdiel medzi revíziami

'''Skrytá hmota''' (iné názvy '''nežiarivá hmota, tmavá hmota, temná hmota'''; správny ale nezaužívaný názov by mal byť '''skrytá/nežiarivá/tmavá/temná látka''', okrem toho sú všetky tvary s atribútom temný/-á či tmavý/-á nevhodné, pretože skrytá hmota nie je opticky tmavá ale priehľadná <ref>skrytá (atď.) hmota = skrytá (atď.) látka + skrytá (atď.) energia: [http://www.cscasfyz.fzu.cz/pdf/2012/1/12-1_04-11_Grygar_Astronomicke%20pozadi%20NC%202011.pdf Grygar, J.: Astronomické pozadí Nobelovy ceny za fyziku v roce 2011, 2012]</ref>) je hmota (presnejšie: [[látka]]), ktorú možno vo [[vesmír]]e pozorovať len vďaka jej [[gravitácia|gravitačnému]] pôsobeniu na okolité objekty tvorené bežnou [[svietiaca hmota|svietiacou hmotou]].<ref>{{Citácia Skrytáperiodika
"hmota" nevyžaruje| nijaképriezvisko [[elektromagnetické= žiarenie]]
a preto| nemôžemeno byť= pozorovaná.
O jej| existenciiodkaz vedcina vediaautora len= z
gravitačných prejavov| natitul žiarivú= hmotu:Súpis [[gravitačnátermínov šošovka|gravitačnéz šošovky]],astronómie
rotácia [[galaxia|galaxií]], pohybperiodikum oblastí= [[OblasťKultúra slova
H II|H II]]odkaz ana [[guľováperiodikum hviezdokopa|guľových= hviedzokôp]].Kultúra slova

O existencii skrytej "hmoty"„hmoty“ prvýkrát referoval už v roku [[1933]] švajčiarsko-americký astronóm [[Fritz Zwicky]], ktorý zistil nezrovnalosti pri štúdiu rotácie [[galaxia|galaxií]]. Ak by neexistovala v galaxiách žiadna iná hmota okrem pozorovanej, mala by rýchlosť, ktorou obiehajú hviezdy okolo jadra galaxie zodpovedať [[Keplerove zákony|Keplerovým zákonom]]. Z jeho pozorovaní však vyplynulo, že hviezdy od určitej vzdialenosti od stredu galaxie obiehajú omnoho rýchlejšie, než by mali podľa výpočtov. Tento pohyb bol vysvetlený práve skrytou hmotou.

Podľa posledných meraní je vo [[vesmír]]e 23 % skrytej "hmoty"„hmoty“, zatiaľ čo známa hmota, ktorá tvorí všetky priamo alebo nepriamo pozorované objekty, tvorí len 4 %. Zvyšok vesmíru, teda 73 %, je tvorený [[skrytá energia|skrytou energiou]]. Podstata skrytej "hmoty" ani skrytej energie nie je doteraz vysvetlená. Jedna z teórií hovorí, že môže ísť o málo žiarivé objekty tvorené baryónovou (t. j. obyčajnou) látkou -  – [[hnedý trpaslík|hnedí trpaslíci]], vychladnutí [[biely trpaslík|bieli]] a [[červený trpaslík|červení trpaslíci]], [[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]] alebo [[čierna diera|čierne diery]]. Tieto objekty sú súhrnne označované [[MACHO]] (MAsívne Compaktné Halové Objekty). Podľa iných teórií sa skrytá "hmota"„hmota“ skladá z úplne iných častíc ako baryónová látka. Do úvahy prichádzajú [[neutríno|neutrína]], ale aj exotické častice: [[WIMP]]-y, [[Higgsov bozón|Higgsove bozóny]] a iné. WIMP-y majú byť [[hypotetická častica|hypotetické častice]], ktoré síce majú [[hmotnosť]], ale z nejakých dôvodov neinteragujú s časticami normálnej látky – baryónmi, akými sú protóny a neutróny, pretože sa skladajú z nejakej neznámej nebaryonickej látky. Ďalšia teória tvrdí, že skrytá "hmota" neexistuje a nezrovnalosti medzi pozorovaným a predpokladaným gravitačným pôsobením objektov sú dôsledkom našich chybných predstáv o gravitácii.