Cesta I. triedy 2 (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

→‎História: pretriedenie a prečíslovanie
d (→‎Priebeh: wikilinky)
(→‎História: pretriedenie a prečíslovanie)
V rokoch 1918-1939 a 1945-1993 patrila k Československu a ponechala si svoje pôvodné číslovanie (od roku 1946) aj po oddelení Slovenska v roku 1993.
 
Väčšia časť cesty I/2 sa nachádzala na území Čiech a Moravy a prechádzala v trase [[Humpolec]] - [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] - [[Brno]] - [[Břeclav]] - [[Kúty (okres Senica)|Kúty]] - [[Bratislava]] - hraničný priechod Rusovce/Rajka. Podľa pôvodných plánov československej cestnej siete mala cesta začínať už v [[Praha|Prahe]], pričom úsek [[Praha]] - [[Humpolec]] mal byť vybudovaný ako diaľnica. Výstavba tohto úseku sa však v roku 1950 zastavila a po roku 1963, kedy bola uznesením vlády ČSSR č. 286/1963 nanovo zadefinovaná československá diaľničná sieť a v nadväznosti na zákon 135/1961, ktorý vyčlenil diaľnice ako osobitnú kategóriu, sa dodatočne úsek [[Humpolec]] - [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] nahradil úsekom [[Pelhřimov]] - [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]. Na území Čiech a Moravy bola cesta I/2 v súvislosti s výstavbou diaľnic D1 a D2 postupne degradovaná na cestu II. triedy: po Brno na II/602, za Brnom na [[Cesta II. triedy 425 (Slovensko)|II/425]], čo bolo uvoľnené číslo, ktorým bola pôvodne označená dnešná česká cesta III/425004 v trase Mutěnice - Dubňany - Ratiškovice. Keďže na Slovensku sa cesty súbežné s diaľnicou na rozdiel od Čiech a Moravy nedegradovali, zostala cesta I/2 cestou I. triedy aj po výstavbe diaľnice [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], pre zachovanie pravidiel usporiadania cestnej siete však bola predĺžená do [[Holíč|Holíča]] prekategorizovanímpretriedením a prečíslovaním úseku cesty II. triedy [[Cesta II. triedy 426 (Slovensko)|II/426]] [[Holíč]] - [[Kúty (okres Senica)|Kúty]].
 
Až donedávna existoval na tejto ceste úsek s dláždeným povrchom v obci Kúty (Bratislavská ulica), čo bola rarita vzhľadom na to, že išlo o cestu I. triedy, ako aj úsek, ktorý bol hlavným ťahom cez obec. Úsek postavený v roku 1928 vydržal síce dlhú dobu bez vážnejších opráv, ale stávalo sa na ňom veľa závažných dopravných nehôd hlavne za dažďa, a preto bol od roku 2005 klasifikovaná ako nehodová lokalita. V roku 2012 podstúpila Bratislavská ulica v Kútoch rekonštrukciu, pri ktorej boli dlažobné kocky nahradené klasickou asfaltovou vozovkou.<ref>http://zahorie.sme.sk/c/6602931/cadicove-kocky-na-ceste-v-kutoch-nahradil-asfalt.html</ref> Pre odstavné pruhy sa pôvodné čadičové kocky použili do nižších vrstiev namiesto pôvodne projektovaných živičných vrstiev v hrúbke 15 cm z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov.<ref>http://www.kuty.sk/cesta-takmer-dokoncena/</ref> Investorom rekonštrukcie bola [[Slovenská správa ciest]], [[IVSC Bratislava]] a dodávateľom [[Strabag]].
1 121

úprav