Istanbul: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky, replaced: PlovdivPlovdiv AWB
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 155:
== Tradičná kultúra ==
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné [[Grécko]]. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. konštantínopolskíKonštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec [[Chasapiko]], ktorý sa tancuje ako v Grécku, tak aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantínopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou, v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti gréckej a tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV.]] vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšľali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku [[grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Kultúra Konštantínopolu sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o [[orientálny|orientálne prvky]]. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a [[Maloázijskí Gréci]] aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov ''Eche jia Panajia'', ktorá ospevuje mestské časti [[Yedikule]], [[Galata|Galátu]] a Arápiu, vyzdvihuje kvalitu miestneho [[víno|vína]] a krásu miestnych dievčat.
== Pamiatky ==
* Chrám Božej múdrosti, [[Hagia Sofia]], postavený v 6. storočí cisárom [[Justinián]]om, od roku 1453 do 20. storočia slúžil ako mešita, dnes ako múzeum.
* [[Modrá mešita (Istanbul)]] Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I..Mešita bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.<ref>http://www.eslam.de/begriffe/b/blaue_moschee.htm</ref>
* [[Topkapi]] je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu začala roku 1453 a dokončená bola roku 1465.Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II. (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.
* [[Galatská veža]] z roku 1348, pôvodne obranná stavba [[janov]]skej obchodnej štvrte [[Pera]], bola po stáročia najvyššou budovou v meste. Dnes dominuje panoráme severne od [[Zlatý roh|Zlatého rohu]].<ref>http://www.lonelyplanet.com/turkey/istanbul/sights/architecture/galata-tower#ixzz3f6ACHCm9</ref>