Victor Horta: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (→‎Život: preklepy)
d (wikilinky)
 
== Architektonická tvorba ==
V [[Brusel]]i nadviazal priateľstvo s [[Paul Hankar|Paulom Hankarom]], s ktorým chcel vzchopiť [[Art Nouveau]]. Keďže si Horta dobre viedol na škole, tak sa neskôr stal asistentom profesora [[Alphons Balat|Alphonsa Balata]], ktorý bol aj dvorným [[architekt]]om [[Belgicko|belgického]] [[kráľKráľ (panovník)|kráľa]]a [[Leopold II. (Belgicko)|Leopolda II.]] Spoločne pracovali a navrhli projekt kráľovských [[skleník]]ov v [[Laeken]]e, ktoré sa stali prvou Hortovou prácou založenou na širokom použití [[oceľ|ocele]] a [[sklo|skla]].
 
V roku 1885 sa Horta osamostatnil, aby realizoval na svojej vlastnej architektonickej tvorbe, a aby si upresnil svoje vlastné myslenie a originalitu. V tomto roku navrhol tri domy. Od tejto chvíle sa stal vrcholným európskym predstaviteľom [[Art Nouveau]]. Jeho politické názory ho doviedli k presvedčeniu, že naďalej odmietal prácu pre bohatú súkromnú klientelu, ale prevažne sa venoval verejným zákazkám, vrátane návrhu sôch a hrobiek. Jeho pozornosť sa najmä sústredila k zaobleným a zakriveným prvkom a veril, že práve táto produkovaná forma bude viac praktická a ako tá vyumelkovaná a strojená umelecká tvorba.
Počas tohto obdobia sa začal spoločensky aktivizovať a stal sa členom viacerých spolkov a tajných bratstiev, bol členom [[Les Amis Philanthropes]] v [[Brusel]]i. Zabezpečilo mu to príval novej klientely, tak sa znova vrátil k navrhovaniu domov a obchodov. Písal sa rok [[1893]]. Získalo sa mu veľkej slávy najmä kvôli jeho architektonickej tvorbe. Bol objednaný ku kompletizácií mnohých dôležitých [[brusel]]ských budov. K čoraz väčšej obľube nového umeleckého smeru sa mu dostalo ponuky navrhnúť Hotel Solvay (1895 – 1900) a jeho vlastnú rezidenciu ([[1898]]), v ktorom bola použitá najmä [[oceľ]] a kamenná [[fasáda]] s vypracovaným a zložitým [[oceľ]]ovým [[interiér]]om.
 
[[Art Nouveau]] bol umelecký smer, ktorý podliehal ako [[móda|módnemu]] obdivu tak i [[móda|módnemu]] zatracovaniu. Dôsledkom týchto dvojakých postojov bolo i to, že rada secesných stavieb bola v dobe odlivu záujmu zbúraná. Z toho je najznámejší Ľudový dom ([[Maison du peuple]] [[1895]]-[[1899]]), postavený v [[Brusel]]i na zákazku [[Belgicko|belgickej]] robotníckej politickej strany [[Parti Ouvrier Belge]]. Bohužiaľ [[Palác (reprezentatívna budova)|palác]] vyhorel a v roku [[1965]] boli trosky odstránené. Napriek tomu zopár hortových budov stojí dodnes. Najznámejšie sú [[Hôtel Tassel]], [[Hotel Solvay]], [[Hotel van Eetvelde]] a vlastný [[ateliér]], ktoré boli v roku [[2000]] zapísané na Zoznam svetového dedičstva [[UnescoOrganizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Ďalšou známou budovou je [[Magasins Waucquez]], predtým obchodný dom, teraz [[Múzeum komiksov]] v [[Brusel]]i.
 
Victor Horta zomrel v [[Brusel]]i [[9. január]]a v [[1947]], kde je aj pochovaný na cintoríne v [[Ixelles]].