Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 226:
Stalinova snaha zabrániť ústupom a vzdávaniu veľkého počtu vojakov, často aj s veliteľmi napr. pomocou [[Rozkaz č. 270|rozkazu č. 270]], mala za následok držanie pozícií za každú cenu, čo však často viedlo k neúspechom, keď pohyblivé nemecké tankové jednotky prenikli cez tieto postavenia do tyla sovietskych vojsk, odrežúc ich tak od tylového zabezpečenia a zásob. Kým si Stalin uvedomil chybu a dovolil svojim vojskám v správnej chvíli ustúpiť, čím umožnil ich zachovanie, prišiel vo viacerých veľkých obkľúčeniach do decembra 1941 o viac než 2,6 milióna mužov. Väčšina z týchto [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] bola v rukách nacistov cielene vystavená zlému zaobchádzaniu, hladu a chorobám, čo malo za následok, že veľká časť z nich do jari 1942 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynula]].
 
Za neúspech možno považovať aj krach sovietskych protiútokov, ktoré sa uskutočnili na konci roku 1941 a na jar 1942. Všeobecne sa usudzuje, že v tejto dobe sovietske velenie nebolo schopné zhodnotiť potenciál vlastných jednotiek a namiesto toho aby sa pokúšalo o cielené protiútoky na jednom úseku frontu, snažilo sa neustále o vedenie operácií na čo najširšom fronte., Totona všakčo maloarmáda zanemala následokani dostatok síl, ževybavenia väčšinaani dostatočné skúsenosti. Väčšina týchto operácií nebola dobre pripravená a, podporovaná dostatočným prísunom zásob, čo malo za následok ich všeobecný neúspech a ťažké straty.<ref>David M. Glantz: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay''. Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 32</ref>
 
== Referencie ==