Rozkaz č. 270: Rozdiel medzi revíziami

'''Rozkaz č. 270''', vydaný [[16. august]]a [[1941]] bolbolo vydanýnariadenie vrchnýmvrchného velenímvelenia sovietskej červenej armády, z iniciatívy [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Rozkazktoré v podstate zakazovalzakazovalo sovietskym vojakom vzdať sapadnúť do zajatia. Vyžadoval tiež aby bol každý, kto sa bez odporu vzdá nepriateľovi a nepokúsi sa o útek alebo prebitie sa z [[obkľúčenie|obkľúčenia]], bol na mieste zastrelený ako narušiteľ vojenskej prísahy. Rodiny dôstojníkov, ktorí sa vzdali mali byť považované za rodinných príslušníkov „dezertérov, ktorí porušili prísahu a zapredali svoju Vlasť“. Rozkaz bol vydaný z iniciatívy [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]].

Rozkaz bol vydaný v období prebiehajúcich [[operácia Barbarossa|ťažkých bojov]] na západe [[ZSSR]], po sérii ťažkých porážok, ktoré viedli k zajatiu niekoľkých stoviek tisíc sovietskych vojakov. Okrem nariadení rozoberal správanie sa dôstojníkov[[dôstojník]]ov, jednak tých, ktorí po obkľúčení svojich jednotiek viedli úspešný boj s nepriateľom a prebili sa k vlastným jednotkám, ako aj prípady zbabelosti a neschopnosti dôstojníkov, ktorí opustili svoje jednotky a vzdali sa nepriateľovi bez boja. V texte rozkazu bola spomínaná zbabelosť generálov [[Vladimir Jakovlevič Kačalov|Kačalovova]], [[Pavel Grigorievič Ponedelin|Ponedelina]] a Kirillova, čo však nebolo založené na pravde. Kačalov, veliteľ [[28. armáda (ZSSR)|28. armády]] padol pri ústupových bojoch. Ponedelin aj Kirillov kryli ústup iných jednotiek a so cťou plnili rozkazy. Ich zajatie bolo nezvratným dôsledkom kritickej vojenskej situácie. Nazývať ich jednanie zbabelosťou, preto nebolo vôbec objektívne. Sovietske velenie predpokladalo, že Kačalov sa vzdal. Jeho ženamanželka bola zatknutá a poslaná do tábora nútených prác. Aj napriek tomu, že jeho mŕtve telo bolo identifikované ešte v priebehu vojny v roku 1944, nebol zbavený obvinenia až do roku 1956.<ref>Žukov, G.K., 2005, ''Vzpomínky a úvahy 2.'' Naše Vojsko, Praha, s. 80-81</ref> Rozkaz sa zaoberal aj zbabelosťou a neschopnosťou [[dôstojník]]ov, ktorá vedie k zbytočným ústupom alebo dezorganizácii jednotiek. Účinnosť rozkazu nebola spočiatku príliš veľká, v priebehu mesiaca nacisti obkľúčili a zajali niekoľko sto tisíc [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojakov]] v [[bitka o Kyjev (1941)|kotli pod Kyjevom]]. Ich najvyšší velitelia sa nevzdali, ale padli v boji a pri pokusoch o prebitie sa k vlastným jednotkám.

Rozkaz č. 270 mal ale spoločne s neskorším [[Rozkaz č. 227|rozkazom č. 227]] nezanedbateľný vplyv na zvýšenie urputnosti sovietskej obrany. Vojaci a najmä dôstojníci mali pochopiť, že v prípade ak sa vzdajú budú ich rodiny v zázemí prenasledované, ak sa zo zajatia dostanú živí budú veľmi pravdepodobne vyšetrovaní a súdení zvláštnymi jednotkami [[NKVD]]. Tieto tribunály ich mohli v poli odsúdiť na trest smrti, alebo poslať do [[trestný oddiel|trestných oddielov]] - tzv. ''štrafbatov''.