Sandinovský front národného oslobodenia: Rozdiel medzi revíziami

d (→‎Externé odkazy: kategórie)
Ideológia sandinistov síce bola založená hlavne na [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistických]] základoch, obsahovala však množstvo svojských a výnimočných prvkov, čo FSLN radí skôr k stranám sociálno-demokratického a nie komunistického typu (ako ju označujú niektorí jej kritici). Sandinisti netrvali na vláde jednej strany a požadovali vytvorenie pluralitnej, demokratickej spoločnosti, zrušili tiež [[trest smrti]]. Chceli udržiavať nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou, pretože boli prívržencami tzv. [[Teológia oslobodenia|teológie oslobodenia]], ktorá do istej miery spája socializmus a katolícku vieru. Mnohí nikaragujskí klerici podporovali sandinistov, napr. kňaz ''Gaspar García Laviana'' sa priamo pridal k sandinovským bojovníkom a v r. 1978 ho zabili Somozovi vojaci v partizánskom tábore v horách. Medzi popredných predstaviteľov sandinistov patrili napr. aj [[jezuiti|jezuitský]] kňaz [[Ernesto Cardenal]], ktorý počas ich vlády pôsobil ako minister kultúry, či ďalší katolícky kňaz [[Miguel D'Escoto]], ktorý zase zastával post ministra zahraničia (v rokoch 2008-2009 vykonával ako zástupca Nikaraguy funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN). A tak zatiaľ čo mnohí nižšie postavení klerici sandinistov podporovali, konzervatívni cirkevní hodnostári toto spojenectvo odmietali, pretože sandinistov vnímali skôr ako komunistov. Managujský arcibiskup [[Miguel Obando y Bravo]] síce spočiatku podporoval sandinistov v boji proti Somozovi, neskôr sa však stal ich silným kritikom a dokonca otvoreným podporovateľom Contras. Tieto okolnosti teda prispeli k zhoršeniu vzťahov s katolíckou cirkvou, napriek tomu však počas celej ich vlády nedošlo k obmedzovaniu či perzekúciám voči cirkvi. Postoj nikaragujskej cirkevnej hierarchie k sandinistom sa neskôr výrazne zmenil. FSLN na čele s Danielom Ortegom udržiava v prvých dvoch desaťročiach 21. storočia veľmi priateľské vzťahy s katolíckou cirkvou vrátane emeritného arcibiskupa Managuy kardinála Miguela Obanda y Brava, ktorý kedysi patril ku kritikom sandinistov.
== Súčasnosť ==
Po prehraných voľbách síce FSLN ostávali druhou najsilnejšou stranou v krajine, no ani v nasledujúcich rokoch sa im nepodarilo prekonať volebné úspechy pravicových strán a ostávali tak v opozícii. Počas tohto obdobia sa niektorí poprední členovia FSLN od strany oddelili a založili vlastné politické subjekty (ako napr. ''Sergio Ramirez'' a jeho ''Sandinovské renovačné hnutie''), preferencie samotnej FSLN to však veľmi neovplyvnilo. Volebný úspech dosiahli sandinisti opätovne až v r. [[2006]], keď Daniel Ortega so ziskom 38% zvíťazil v prezidentských voľbách a FSLN sa zároveň stalo najsilnejšou stranou v nikaragujskom parlamente. V prezidentských a parlamentných voľbách v novembri [[2011]] sandinisti výrazne posilnili svoju pozíciu na nikaragujskej politickej scéne, keď bol Daniel Ortega znovuzvolený za prezidenta zo ziskom 62,46 % už v prvom kole a v parlamentných voľbách získal FSLN 60,85 % a 63 z 92 mandátov v Národnom zhromaždení. Prezidentské voľby v novembri 2016 vyhral Daniel Ortega so ziskom 72,44 % hlasov a v súčasne konaných parlamentných voľbách získal FSLN 65,86 % a 71 z 92 mandátov v Národnom zhromaždení.
 
== Referencie ==
<references />
Anonymný používateľ