SS City of Paris: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 269 bajtov ,  pred 3 rokmi
chýba zhrnutie úprav
[[Súbor:City of Paris, by Antonio Nicolo Gasparo Jacobsen.jpg|náhľad|Maľba lodi SS ''City of Paris'']]
{{Urgentne upraviť|20170729}}
{{Bez zdroja}}
'''SS ''City of Paris''''' bol britský zaoceánsky parník spoločnosti [[Inman Line]], ktorý získal Modrú stuhu pre rekord najrýchlejšej lode v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]] v rokoch 1889 - 1891 a znova od roku 1892 - 1893. Spolu so svojou sesterskou loďou ''[[SS City of New York|City of New York]]'' bola vážnym konkurentom lodí spoločnosti [[White Star Line]] - ''[[RMS Teutonic|Teutonic]]'' a ''[[RMS Majestic|Majestic]]''. Počas španielsko-americkej vojny bola loď premenovaná na ''Yale'', neskôr dostala meno ''Philadelphia'' a počas prvej svetovej vojny slúžila pod menom ''Harrisburg''. Po vojne sa jej vlastníkom stala znova American line (premenovaná Inman Line) a opätovne bola premenovaná na ''Philadelphiu''.
 
== Vývoj a dizajn ==
'''Rozmery a generálna charakteristika'''
Keď spoločnosť International Navigation Company v roku 1886 zakúpila firmu Inman Line, flotila potrebovala nové modely, ktoré by mohli konkurovať spoločnostiam ako sú [[Cunard Line]] a [[White Star Line|White Star line]]. Stavitelia lodí v [[Škótsko|Škótsku]] ponúkli viceprezidentovi [[International Navigation Company]] dodanie dvoch lodí v cene 1 850 000 dolárov za kus. Pennsylvánska železnica súhlasila s upísaním dodatočného kapitálu a podpísali sa zmluvy pre stavbu dvoch sesterských lodí - ''City of New York'' a ''City of Paris''.
[[Súbor:City of Paris, by Antonio Nicolo Gasparo Jacobsen.jpg|náhľad|Maľba lodi SS ''City of Paris'']]
 
Pôvodne mala mať loď podobné rozmery ako City of Rome. Nakoniec však musela byť hmotnosť lodi navýšená až o 25 %, a to na 10 500 BRT. Na prove sa nachádzala socha ženskej postavy, ktorú vyrezával sochár James Allan.
 
''City of Paris'' bol navrhnutý pre 540 pasažierov 1. triedy, 200 pasažierov 2. triedy a 1 000 pasažierov 3. triedy. Jej kajuty boli vybavené tečúcou teplou a studenou vodou, elektrickou ventiláciou a elektrickým osvetlením. Jej prvotriedne verejné priestory, ako napríklad knižnica a fajčiarsky salón boli vybavené obložením z orechového dreva a v jedálnom salóne 1. triedy sa nachádzala masívna sklenená kupola, ktorá cestujúcim poskytovala prirodzené svetlo.
 
'''== Rozmery a generálna charakteristika''' ==
{| class="wikitable"
!Meno
154

úprav