Piešťany: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Aktualizácia - Si-čcheng |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 12:
| Okres = Piešťany
| Región = Považie
| Časti = Piešťany, Kocurice
| Rieka = Váh
| Rieka 1 =
Riadok 46:
}}
'''Piešťany''' ({{V jazyku|hun|Pöstyén}}, {{v jazyku|deu|Pistyan}}, {{V jazyku|pol|Pieszczany}}, {{V jazyku|ces|Píšťany}}) sú kúpeľné mesto na [[Slovensko|Slovensku]], sídlo [[Okres Piešťany|okresu]] a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb ([[Národný ústav reumatických chorôb]]) a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho [[Priemysel|priemyslu]]. Preteká ním [[rieka]] [[Váh]]. Má nížinné, teplé, slnečné a suché [[podnebie (klíma)|podnebie]].
V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality ([[Moravany nad Váhom]], [[Krakovany-Stráže]]). Prvá písomná zmienka pochádza zo [[zoborská listina|zoborskej listiny]] z roku [[1113]]. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia sa vďaka budovaniu priemyslu a pripojeniu obcí [[Banka (okres Piešťany)|Banka]] a [[Kocurice]] zdvojnásobil počet obyvateľov na viac ako 33-tisíc, po odpojení obce Banka v roku 1996 mali Piešťany necelých 31-tisíc ľudí. Odvtedy ich počet klesol o desatinu na necelých 28-tisíc.
== Geografia ==
Riadok 64:
Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva [[Tematín]]. V roku [[1348]] daroval kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] hrad a panstvo Tematín magistrovi [[Mikuláš Kont|Mikulášovi Kontovi]]. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] získal [[Alexej Thurzo]].
Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta [[Šarišský hrad|Šarišského hradu]] a kráľovského radcu [[Juraj Werhner|Juraja Werhnera]] z roku [[1545]] v knihe Správa o podivuhodných vodách Uhorska (De admirandis Hungariae aquis hypomnemation). Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov [[Johann Crato de Craftheim|Johanna Crata de Crafheima]] ([[1571]]), osobného lekára pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]] [[Andrea Bacci|Andrea Bacciusa Elpidianusa]] ([[1588]]), nemeckého cestovateľa [[Martin Zeiller|Martina Zeillera]] ([[1632]]). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od [[Adam Trajan|Adama Trajana Benešovského]] v básni ''Saluberrimae Pistinienses Thermae'' (Uzdravujúce piešťanské kúpele) z roku [[1642]]. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. Prvý lekársky opis ''Schediasma de Thermis Postheinsibus'' je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta [[Bratislava|Prešporka]] [[Ján Justus Torkoš|Jána Justusa Torkoša]] ([[1745]]).
Okolo prameňov vznikla kúpeľná osada ''Teplice'', o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1599]]. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany (niekedy aj Veľké Piešťany) a dnes tvorí historické centrum. Roku [[1720]] daroval panovník [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) [[Ján Leopold Erdődy|Jánovi Leopoldovi Erdődymu]]. [[Erdődy|Erdődyovcom]] patrilo mestečko Piešťany až do roku [[1848]] (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku [[1940]] (zoštátnenie).
| |||