Vasil Levski: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gitanes232 (diskusia | príspevky)
d →‎Životopis: preklep
Vegetator (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 43:
Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad|Belehradu]], kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym "Levský". V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonošom čaty pod velením Panajota Chitova s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>
 
V roku 1868 sa spoznáva s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začína svoju prvú cestu Bulharskom v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869 a už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa účastní založenia Bulharského revolúčnehorevolučného centrálneho výboru a potom sa až do roku 1871 venuje rozširovania revolúčnejrevolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolúčnejrevolučnej organizácie).
 
V roku 1872 sa zúčastňuje zasadania Bulharského revolúčnehorevolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presúva do Bulharska, kde začína pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolúčnejrevolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Je väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde je postavený pred štátny súd. Svedčia proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského dostihnutie) a Vasil Levski je odsúdený na trest smrti.
 
Popravený je obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa starého kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste kde dnes stojí jeho pamätník.<ref name="bulgarianhistory.org"/>