Vasil Levski: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odobratá Kategória:Bulharské osobnosti; pridaná Kategória:Bulharskí mnísi pomocou použitia HotCat
typografia
Riadok 19:
| Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1837]]
| Miesto narodenia = [[Karlovo]], [[Bulharsko]]
| Dátum úmrtia = [[18. február]] [[{{duv|1873]]|2|18|1837|7|18}}
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Bulharsko]]
| Politická strana =
Riadok 25:
| Profesia =
| Manželka =
| Manžel =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti =
| Národnosť =
Řádek 36 ⟶ 34:
}}
 
'''Vasil Levski''' ({{bul|Васил Левски}}) (iný prepis: '''Vasiľ Levský'''); vlastným menom '''Vasil Ivanov Kunčev''' ({{bul|Васил Иванов Кунчев}}; * [[18. júl]] [[1837]], [[Karlovo]], [[Bulharsko]]{{--}}† [[18. február]] [[1873]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako '''Apoštol slobody''' ({{bul|Апостола на свободата – |''Apostola na svobodata''}}).
 
== Životopis ==
Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa starého kalendára) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856 – {{--}}1857 navštevoval náboženskú školu v [[Stará Zagora|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 začal pôsobiť ako dekan a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>
 
Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad]]u, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym "Levský"„Levský“. V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonošom čaty pod velením Panajota Chitova s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>
 
V roku 1868 sa spoznáva s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začína svoju prvú cestu Bulharskom v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869 a už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa účastní založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru a potom sa až do roku 1871 venuje rozširovaniarozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).
 
V roku 1872 sa zúčastňuje zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presúva do Bulharska, kde začína pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Je väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde je postavený pred štátny súd. Svedčia proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského dostihnutie) a Vasil Levski je odsúdený na trest smrti.
Řádek 59 ⟶ 57:
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Vasil Levski}}
 
{{DEFAULTSORT:Levski, Vasil}}
[[Kategória:Bulharskí mnísi]]
[[Kategória:Bulharskí politici]]