Vasil Levski: Rozdiel medzi revíziami

| Dátum úmrtia = [[18. február]] [[{{duv|1873]]|2|18|1837|7|18}}

'''Vasil Levski''' ({{bul|Васил Левски}}) (iný prepis: '''Vasiľ Levský'''); vlastným menom '''Vasil Ivanov Kunčev''' ({{bul|Васил Иванов Кунчев}}; * [[18. júl]] [[1837]], [[Karlovo]], [[Bulharsko]] – {{--}}† [[18. február]] [[1873]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako '''Apoštol slobody''' ({{bul|Апостола на свободата – |''Apostola na svobodata''}}).

Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa starého kalendára) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856 – {{--}}1857 navštevoval náboženskú školu v [[Stará Zagora|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 začal pôsobiť ako dekan a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>

Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad]]u, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym "Levský"„Levský“. V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonošom čaty pod velením Panajota Chitova s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>

V roku 1868 sa spoznáva s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začína svoju prvú cestu Bulharskom v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869 a už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa účastní založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru a potom sa až do roku 1871 venuje rozširovaniarozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).

{{projekt|commons=Category:Vasil Levski}}