Sovietsky zväz: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
wikilinky |
||
Riadok 2:
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Zväz sovietskych socialistických republík
| originálny názov =
| rok vzniku = 1922
| rok zániku = 1991
Riadok 12:
| pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika
| pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg
| pred 4 = Zakaukazská
| pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png
| pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika
Riadok 187:
| [[25. december|25. decembra]] [[1917]]
|-
| '''[[Zakaukazská
| [[Zakaukazská
| [[Tbilisi]]
| [[Súbor:Ru transcaucasia1922.png|100px]]<br />
Riadok 265:
| [[27. október|27. októbra]] [[1924]]<br />[[31. august]]a [[1991]]
|-
| '''[[Zakaukazská
| [[Zakaukazská
| [[Tbilisi]]
| [[Súbor:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg|100px]]<br />
Riadok 279:
=== 1936 ===
V roku [[1936]] došlo k zmene Ústavy ZSSR, podľa ktorej boli [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] začlenené do ZSSR ako samostatné sovietske republiky, čím fakticky [[5. december|5. decembra]] [[1936]] došlo k zániku [[Zakaukazská
Taktiež bol v novej Ústave z [[5. december|5. decembra]] [[1936]] priznaný nový status zväzovej republiky ďalším dvom dovtedajším súčastiam [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]]: Kazašskej SSR a Kirgizskej SSR.
Riadok 883:
[[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] rozpútali v [[Petrohrad]]e [[boľševik|boľševici]] tzv. [[Októbrová revolúcia|októbrový prevrat]]. Jedným z jeho dôsledkov bola krutá [[Ruská občianska vojna|občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci radikálnej socialistickej revolúcie – boľševici na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]]. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách však začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Teror voči politickým protivníkom a predstaviteľom „triedy vlastníkov“: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) nebol v tom období výnimkou. Októbrová revolúcia však napokon skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]].
Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská
Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].
| |||