Wacław Łaciński: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 31:
'''Wacław Łaciński''' (* [[26. august]] [[1891]] – † ?) bol poľský [[diplomat]], [[Konzul (diplomacia)|konzul]] [[Druhá poľská republika|Poľska]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch 1932{{--}}1939 (od 1. októbra 1938 generálny konzul).
 
V poľskej zahraničnej službe pôsobil od roku 1919, v rokoch 1919{{--}}1925 ako pracovník vyslanectva v Prahe, vzápätí ako pracovník politicko-ekonomického oddelenia Ministerstva zahraničných vecí (1925{{--}}1932) a ako konzul v Bratislave (1932<ref name=Rocznik1938/>{{--}}1939<ref name=SegesBystricky/>).{{#tag:ref|Od 16. marca 1939 viedol poľský konzulát v Bratislave [[chargé d’affaires]] [[Mieczysław Chałupczyński]]. Po vypuknutí [[Poľská obranná vojna (1939)|nemecko-poľskej vojny]] (1. septembra 1939), do ktorej sa [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] zapojilo na strane agresora, [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], Poľsko prerušilo diplomatické styky so Slovenskom a tajomník poľského vyslanectva požiadal 1. septembera o pol siedmej prezídium policajného riaditeľstva v Bratislave o policajné zapečatenie vyslanectva. Po zapečatení vyslanectva boli prítomní členovia poľského vyslanectva za policajnej asistencie dopravení na slovensko-maďarskú štátnu hranicu, kde ich eskortovanie prevzali orgány [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]].<ref>[[Pavol Petruf|PETRUF, Pavol]]. Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. In [[Katarína Hradská|Hradská, Katarína]] – [[Ivan Kamenec|Kamenec, Ivan]] (eds.). ''Slovenská republika 1939 – 1945''. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2015. ISBN 978-80-224-1351-0, s. 51.</ref> Napokon, koncom októbra 1939 bol slovenský vyslanec vo Varšave [[Juraj Slávik]] poľským ministrom zahraničných vecí [[August Zaleski|Augustom Zaleskim]] informovaný, že Poľsko pokladá poľsko-slovenské diplomatické vzťahy za ukončené, čím zaniklo slovenské vyslanectvo v Poľsku.<ref>KAMIŃSKI, Marek K. ''Edvard Beneš kontra gen. Władysław Sikorski : Polityka władz czechosłowackich na emigracji wobec rządu polskiego na uchodźstwie 1939 – 1943''. Varšava : Neriton – Instytut Historii PAN, 2005. ISBN 83-89729-11-3, s. 25.</ref>|group=pozn}} Zúčastnil sa na poľsko-litovských rokovaniach v [[Kaliningrad|Kráľovci]] (dnes Kaliningrad) v roku 1928.<ref>''[https://audiovis.nac.gov.pl/obraz/47622/04eebccb0712944f201aafc2e70acdc9/ Rokowania polsko-litewskie w Królewcu]'' [online]. Warszawa : [[Narodowe Archiwum Cyfrowe]], [s. a.] [cit. 2017-08-14].</ref>
 
Po vypuknutí nemecko-poľskej vojny padol 17. septembra 1939 do sovietskeho zajatia a bol internovaný v zajateckom tábore [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] v [[Grjazovec|Grjazovci]].<ref>TURSKI, Jerzy. Lista jeńców z obozu w Griazowcu. In [[Zdzisław Peszkowski|Peszkowski, Zdzisław]] (ed.). ''Wspomnienia jeńca z Kozielska''. Warszawa: Wydawnictwo Archidiecezji Warszawskiej, 1989. ISBN 83-85015-66-3, s. 72.{{prebraná citácia}}</ref>