Wacław Łaciński: Rozdiel medzi revíziami

V poľskej zahraničnej službe pôsobil od roku 1919, v rokoch 1919{{--}}1925 ako pracovník vyslanectva v Prahe, vzápätí ako pracovník politickoPoliticko-ekonomického oddelenia Ministerstva zahraničných vecí (1925{{--}}1932) a, ako konzul v Bratislave (1932<ref name=Rocznik1938/>{{--}}1939<ref name=SegesBystricky/>).{{#tag:ref|Od 16. marca 1939 viedol poľský konzulát v Bratislave [[chargé d’affaires]] [[Mieczysław Chałupczyński]]. Po vypuknutí [[Poľská obranná vojna (1939)|nemecko-poľskej vojny]] (1. septembra 1939), do ktorej sa [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] zapojilo na strane agresora, [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], Poľsko prerušilo diplomatické styky so Slovenskom a tajomník poľského vyslanectva požiadal 1. septembera o pol siedmej prezídium policajného riaditeľstva v Bratislave o policajné zapečatenie vyslanectva. Po zapečatení vyslanectva boli prítomní členovia poľského vyslanectva za policajnej asistencie dopravení na slovensko-maďarskú štátnu hranicu, kde ich eskortovanie prevzali orgány [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]].<ref>[[Pavol Petruf|PETRUF, Pavol]]. Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. In [[Katarína Hradská|Hradská, Katarína]] – [[Ivan Kamenec|Kamenec, Ivan]] (eds.). ''Slovenská republika 1939 – 1945''. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2015. ISBN 978-80-224-1351-0, s. 51.</ref> Napokon, koncom októbra 1939 bol slovenský vyslanec vo Varšave [[Juraj Slávik]] poľským ministrom zahraničných vecí [[August Zaleski|Augustom Zaleskim]] informovaný, že Poľsko pokladá poľsko-slovenské diplomatické vzťahy za ukončené, čím zaniklo slovenské vyslanectvo v Poľsku.<ref>KAMIŃSKI, Marek K. ''Edvard Beneš kontra gen. Władysław Sikorski : Polityka władz czechosłowackich na emigracji wobec rządu polskiego na uchodźstwie 1939 – 1943''. Varšava : Neriton – Instytut Historii PAN, 2005. ISBN 83-89729-11-3, s. 25.</ref>|group=pozn}} a radca Politicko-ekonomického oddelenia Ministerstva zahraničných vecí (1939).<ref name=Niazdowski>NIAZDOWSKI, Mateusz. Kontakty piłsudczyków ze Słowakami w latach 1939 – 1945. In ''Niepodległość''. ISSN 0272-0280, 2005, Tom. LV, s. 116.</ref> Zúčastnil sa na poľsko-litovských rokovaniach v [[Kaliningrad|Kráľovci]] (dnes Kaliningrad) v roku 1928.<ref>''[https://audiovis.nac.gov.pl/obraz/47622/04eebccb0712944f201aafc2e70acdc9/ Rokowania polsko-litewskie w Królewcu]'' [online]. Warszawa : [[Narodowe Archiwum Cyfrowe]], [s. a.] [cit. 2017-08-14].</ref>

Po vypuknutí nemecko-poľskej vojny ho 17. septembra 1939 zatkli príslušníci [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]<ref name=SegesBystricky/> a 28. septembra ho internovali v zajateckom tábore v Krzemieńci. V nasledujúcom období bol väznený v koncentračných táboroch, resp. väzeniach v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], konkrétne v [[Šepetivka|Šepetivke]], [[Kozielsk|Kozielsku]], [[Pavlišev Bor|Pavliševom Bore]], [[Grjazovec|Grjazovci]]<ref>TURSKI, Jerzy. Lista jeńców z obozu w Griazowcu. In [[Zdzisław Peszkowski|Peszkowski, Zdzisław]] (ed.). ''Wspomnienia jeńca z Kozielska''. Warszawa: Wydawnictwo Archidiecezji Warszawskiej, 1989. ISBN 83-85015-66-3, s. 72.{{prebraná citácia}}</ref> a [[Budova orgánov štátnej bezpečnosti na Lubianke|Ľubianke]].<ref>NIAZDOWSKI, Mateusz. Kontakty piłsudczyków ze Słowakami w latach 1939 – 1945. In ''Niepodległość''. ISSN 0272-0280, 2005, Tom. LV, s. 116.<name=Niazdowski/ref>

Za jeho uvoľnenie z väzenia opakovane intervenoval slovenský vyslanec v Moskve [[Fraňo Tiso]], prvýkrátbratranec predsedu vlády a neskoršieho prezidenta Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]. Prvýkrát tak učinil už krátko po svojom príchode do Moskvy marci 1940. Vedúcemu Národného komisariátu zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Viačeslavovi Michajlovičovi Molotovovi]] adresoval zvláštnu prosbu, v ktorej vyjadril ''„vďaku človeku, ktorý v svojom čase urobil veľa dobrého pre môj národ“''.<ref>[[Dagmar Čierna-Lantayová|ČIERNA-LANTAYOVÁ, Dagmar]]. ''Pohľady na Východ : Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934 – 1944)''. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2002. ISBN 978-80-224-0716-8, s. 165-166, 176.</ref> Zrejme aj jeho intervencie prispeli k tomu, že začiatkom júna 1941 bol Łacińskemu udelený súhlas na vycestovanie zo Sovietskeho zväzu. Slovenskí historici [[Dušan Segeš]] a [[Valerián Bystrický]] v tejto súvislosti uvádzajú: ''„Ak sa zohľadní skutočnosť, že konečnou zastávkou pre mnohých Poliakov väznenýhväznených v Kozielsku boli masového hroby v Katyňskom lese ''[pozri [[Katynský masaker]]]'', je veľmi pravdepodobné, že F. Tiso zachránil W. LacinskemuŁacińskemu život.“''<ref name=SegesBystricky/> Napriek tomu, že prepusteniu Łacińskeho predchádzali intervencie F. Tisa, či mali reálny dopad na sovietske rozhodnutie nemožno potvrdiť.<ref name=Niazdowski/>{{#tag:ref|Poľský politológ a historik [[Mateusz Niazdowski]] dodáva, že takéto správanie nebolo pravidlom a napr. pokus, aby slovenskí politickí predstavitelia zaintervenovali u Nemcov v prospech slavistu a slovakistu [[Władysław Bobek (slavista)|Władysława Bobeka]], ktorý sa významne zaslúžil o výskum slovenskej literatúry a ktorého nemecké orgány zatkli 2. decembra 1941 za odbojovú činnosť, boli neúspečné. W. Bobek napokon 2. júna 1942 zahynul v koncentračnom tábore v [[Osvienčim|Osvienčime]]. Za Bobeka sa zrejme prihovoril jazykovedec [[Vilim Frančić]] u slovenského chargé d’affaires v [[Záhreb|Záhrebe]] [[Karol Murgaš (politik)|Karla Murgaša]]<ref>NIAZDOWSKI, Mateusz. Kontakty piłsudczyków ze Słowakami w latach 1939 – 1945. In ''Niepodległość''. ISSN 0272-0280, 2005, Tom. LV, s. 116-117.</ref> (narozdiel od F. Tisu bol K. Murgaš predstaviteľom radikálneho krídla [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]]).|group=pozn}}