Čechoslovakizmus: Rozdiel medzi revíziami

Myšlienky čechoslovakizmu sa formovali v 18. a 19. storočí v prostredí českých a časti slovenských (najmä evanjelických) obrodencov; zdôvodňovaný bol (údajnou) väčšou kultúrnou a hospodárskou vyspelosťou českého prostredia a tým, že evanjelici na Slovensku už tradične používali [[bibličtina|bibličtinu]] ako [[liturgický jazyk]]. Okolo roku 1900 sa uplatňoval v prostredí [[hlasisti|hlasistov]]. Čechoslovakizmus sa využíval ako jeden z argumentov pre vznik Česko-Slovenska počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a bol typický najmä pre obdobie prvej česko-slovenskej republiky (bol aj zakotvený v ústave z roku 1920). Napríklad v sčítaní z roku 1921 sa oficiálne uvádzala len československá národnosť a na slovenských školách sa oficiálne vyučoval namiesto „slovenského jazyka“ „jazyk československý v slovenskom znení“. V medzivojnovom období proti čechoslovakizmu otvorene vystupovala [[HSĽS]], [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] a [[KSČ]]. Po druhej svetovej vojne ([[Košický vládny program]]) sa od tejto ideológie oficiálne upustilo, ale v rôznych rezíduách pokračoval: Prejavoval sa napríklad v boji proti slovenským „[[buržoázny nacionalista|buržoáznym nacionalistom]]“, v postoji k existencii slovenských orgánov, v (dočasnom) zrušení Matice slovenskej (1953) a podobne. V praxi prestal existovať až vznikom česko-slovenskej federácie (1969). V sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k „československej národnosti“ (ktorá bola jednou z možností popri českej, slovenskej a inej národnosti ) prihlásilo len 3464 osôb, z toho na Slovensku 59 osôb.