|
}}
'''Rakovina prsníkov''' je nádorové ochorenie postihujúce tkanivo [[Prsník|prsných (mliečnych) žliaz]]. Termín "rakovina prsníkov" zahŕňa viacero typov a pod-typov zhubných nádorov mliečnejprsnej žľazy, ktoré sa medzi sebou odlišujú morfologicky a, na molekulárnej úrovni, a ktorých liečba si vyžaduje odlišnýliečebným postuppostupom. Najrozšírenejším typom rakoviny prsníka je '''[[karcinóm]] prsníka (adenokarcinóm prsníka)''', v ktorom nádorové bunky vznikajú zo žľazového tkaniva - epiteliálnych (výstelkových) buniek lobúl a duktov mliečnejprsnej žľazy. Druhým typom rakoviny prsníka je '''[[sarkóm prsníka]]''', ktorý vzniká zo spojivového tkaniva prsníkovejprsnej žľazy a vyskytuje sa menej ako v 1% prípadov.[<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pencavel|meno=Timothy D.|priezvisko2=Hayes|meno2=Andrew|titul=Breast sarcoma – a review of diagnosis and management|periodikum=International Journal of Surgery|dátum=2009-01-01|ročník=7|číslo=1|strany=20–23|doi=10.1016/j.ijsu.2008.12.005|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1743919108001854]|dátum prístupu=2017-08-22}}</ref>
Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným nádorom u žien a postihuje každú dvanástu ženu aglobálne. jehoJeho výskyt vvo svetovej [[populácia|populácii]] v celosvetovom meradle neustále narastá.{{Bez citácie}} Celosvetový výskyt nie je však rovnomerný, najčastejší výskyt je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší je v Južnej Amerike a Ázii, ktoré majú časté iné typy rakoviny.{{Bez citácie}} Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo dávaje 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.<ref name="onkologický register 2002">{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko=Pleško |titul=Aktuálne globálne a lokálne poznatky a problémy epidemiológie zhubných nádorov |periodikum=Onkológia |rok=2006 |ročník=1 |číslo=1 |strany=8–13 |url=http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1481 |issn=1336-8176}}</ref> Podľa štatistiky Svetovej Zdravotníckej Organizácie, WHO, z roku 2014 bolo na Slovensku 4900 prípadov úmrtí z rakoviny, z toho 16,9% bolo spojených s rakovinou prsníkov (14,3% kolorektálna rakovina, 11% dýchacie cesty a pľúca, 7,3% pankreas, 5,3% vaječníky a 45,2% iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Cancer Country Profile Slovakia|url=http://www.who.int/cancer/country-profiles/svk_en.pdf?ua=1|dátum vydania=|dátum prístupu=2014|vydavateľ=World Health Organization}}</ref>
== Klasifikácia podľa MKCH ==
=== Vplyv hormonálnych faktorov ===
Na úrovni bunkovej regulácie je prsníková žľaza tkanivom, ktoré je citlivé na vplyv [[reprodukčné hormóny|reprodukčných (pohlavných) hormónov]]. Z tohto pohľadu je najvýznamnejší pohlavný hormón [[estrogén]] a jeho deriváty. Estrogény priamo regulujú fyziologickú funkciu prsnej žľazy a signalizáciou cez signalizáciuestrogénové vo vnútri buniekreceptory riadia funkciu, bunkový cyklus a delenie epiteliálnych buniek. Tento účinok estrogénov je aj indikovaný pri vzniku nádorových buniek a riadi [[tumorogenéza|tumorogenézu.]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bocchinfuso|meno=Wayne P.|priezvisko2=Korach|meno2=Kenneth S.|titul=Mammary Gland Development and Tumorigenesis in Estrogen Receptor Knockout Mice|periodikum=Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia|dátum=1997-10-01|ročník=2|číslo=4|strany=323–334|issn=1083-3021|doi=10.1023/A:1026339111278|url=https://link.springer.com/article/10.1023/A:1026339111278|dátum prístupu=2017-08-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{chýbaCitácia zdrojperiodika|priezvisko=Chaudhri|meno=Reyhaan A.|priezvisko2=Olivares-Navarrete|meno2=Rene|priezvisko3=Cuenca|meno3=Natalia|titul=Membrane Estrogen Signaling Enhances Tumorigenesis and Metastatic Potential of Breast Cancer Cells via Estrogen Receptor-α36 (ERα36)|periodikum=Journal of Biological Chemistry|dátum=2012-03-02|ročník=287|číslo=10|strany=7169–7181|issn=0021-9258|doi=10.1074/jbc.m111.292946|url=http://www.jbc.org/content/287/10/7169|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 22247547|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Li|meno=Jonathan J.|priezvisko2=Li|meno2=Sara Antonia|titul=Estrogen-induced tumorigenesis in hamsters: roles for hormonal and carcinogenic activities|periodikum=Archives of Toxicology|dátum=1984-07-01|ročník=55|číslo=2|strany=110–118|issn=0340-5761|doi=10.1007/BF00346048|url=https://link.springer.com/article/10.1007/BF00346048|dátum prístupu=2017-08-22|jazyk=en}}</ref>Vychádzajúc z experimentálnych štúdií, dlhotrvajúce pôsobenie a vysoké hladiny estrogénu zvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka; naopak hormóny [[gestagény]] [[Gestagény|(]]<nowiki/>napr. [[progesterón]]) majú ochranný účinok. <ref>{{chýbaCitácia zdrojperiodika|priezvisko=Soyal|meno=Selma|priezvisko2=Ismail|meno2=Preeti M.|priezvisko3=Li|meno3=Jie|titul=Progesterone's role in mammary gland development and tumorigenesis as disclosed by experimental mouse genetics|periodikum=Breast cancer research: BCR|dátum=2002|ročník=4|číslo=5|strany=191–196|issn=1465-5411|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12223123|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 12223123 PMCID: PMC138743}}.</ref> Téza "čím kratšie pôsobenie estrogénov za obdobie života ženy, tým sa znižuje riziko rakoviny" dáva predpoklad tvrdeniu, prečo ženy so včasným nástupom [[menštruačný cyklus|menštruačného cyklu]] (menarché) a neskoro nastupujúcou [[menopauza|menopauzou]], a prípadnej aj nerodičky, sú vystavené vyššiemu riziku. GraviditaPostuluje môžesa, že gravidita maťmá ochranný charakter - progesterón produkovaný v gravidite urýchľuje diferenciáciu buniek mliečnej žľazy <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lydon|meno=J. P.|priezvisko2=Sivaraman|meno2=L.|priezvisko3=Conneely|meno3=O. M.|titul=A reappraisal of progesterone action in the mammary gland|periodikum=Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia|dátum=July 2000|ročník=5|číslo=3|strany=325–338|issn=1083-3021|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14973394|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 14973394}}</ref> (zhubné bunky sa vyznačujú nízkou diferenciáciou a zmenou pôvodnej diferenciácie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Visvader|meno=Jane E.|priezvisko2=Stingl|meno2=John|titul=Mammary stem cells and the differentiation hierarchy: current status and perspectives|periodikum=Genes & Development|dátum=2014-06-01|ročník=28|číslo=11|strany=1143–1158|issn=0890-9369|doi=10.1101/gad.242511.114|url=http://genesdev.cshlp.org/content/28/11/1143|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 24888586|jazyk=en}}</ref>) a tým sa znižuje predpokladané riziko rakoviny prsníka.{{chýba zdroj}}
Užívanie hormonálnej antikoncepcie, používanie hormonálnej substitučnej terapie v menopauze ako prevencia [[Postmenopauzálny syndróm|postmenopauzálneho syndrómu]] a liečba [[osteoporóza|osteoporózy]] sasú predmetom epidemiologického výskumu vplyvu syntetických estrogénov na vznik rakoviny prsníka. Tieto štúdie sa však vyhodnocujú často-krát až vo veľkých časových intervaloch, pretože analyzujú dlhodobý vplyv na celú súčasnú generáciu žien. {{chýbaa ich výsledky sú zatiaľ ťažko hodnotiteľné. zdroj}}
Na základe epidemiologických štúdií sa medzi rizikové faktory radí aj [[obezita]] u žien v plodnom veku. {{chýba zdroj}} Presný molekulárny mechanizmus nie je známy, možný je vplyv enzýmu [[aromatáza]], ktorý sa nachádza v tukovom tkanive a premieňa steroidné prekursory na estrogén. [<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Simpson|meno=Evan R.|priezvisko2=Clyne|meno2=Colin|priezvisko3=Rubin|meno3=Gary|titul=Aromatase--a brief overview|periodikum=Annual Review of Physiology|dátum=2002|ročník=64|strany=93–127|issn=0066-4278|doi=10.1146/annurev.physiol.64.081601.142703|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11826265]|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 11826265}}</ref> Inhibitóry aromatázy sa používajú v štandardnej hormonálnej liečbe niektorých typov rakoviny prsníkov.
Nezhubné chronické ochorenia mliečnej žľazy ([[cystická mastopatia]], [[fibrocystická mastopatia]]) so sebou tiež nesú vyššie riziko vzniku karcinómu prsníka. {{chýba zdroj}}
Rakovina prsníkov je heterogénne ochorenie, ktoré sa delí do troch základných terapeutických skupín podľa expresie hormonálnych receptorov, onkogénov a tumor supresorových génov. Skupina s pozitívnou expresiou estrogénových a progesteronových receptorov (luminal A a luminal B breast cancers) je najväčšia a najrozmanitejšia, tieto pacientky sú liečené endokrinou/hormonálnou terapiou. Pacientky s amplifikáciou ''HER2'' onkogénu (''ERBB2'') sa liečia monoklonálnou protilátkou proti HER2. Nádory bez prítomnosti estrogénových a progesterónových receptorov, a bez HER2 pozitivity sa nazývajú triple-negatívny karcinóm (ER-, PR-, HER2-, triple-negative basal-like); táto skupina nesie zvýšený výskyt dedičných ''BRCA1'' mutácií. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Network|meno=The Cancer Genome Atlas|titul=Comprehensive molecular portraits of human breast tumours|periodikum=Nature|dátum=2012-10-04|ročník=490|číslo=7418|strany=61–70|issn=0028-0836|doi=10.1038/nature11412|url=https://www.nature.com/nature/journal/v490/n7418/full/nature11412.html#ref-link-3|dátum prístupu=2017-06-17|jazyk=en}}</ref>
Mutácie, ktoré riadia tumorogenézu nádorových buniek sa môžu objaviť v [[onkogén]]och (HER2/neu), [[tumor supresorový gén|tumor supresorových génoch]] (BRCA1 a 2) a v inýchďalších génoch riadiacich funkciu a delenie epiteliálnych buniek (ATM, CDH1, CHEK2, PALB2, PTEN, STK11, TP53 (p53)).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Learn About Inherited Gene Mutations at Susan G. Komen|url=http://ww5.komen.org/BreastCancer/InheritedGeneticMutations.html|dátum prístupu=2017-06-18|vydavateľ=ww5.komen.org}}</ref> Väčšina mutácií vzniká ''de novo'' (novovzniknuto), bez dedičného podkladu.
Len u 5 až 10 % žien s karcinómom prsníka možno hovoriť o dedičnom výskyte karcinómu ., Objavujektorý sa objavuje často pred 30. rokom života. Mutácie v tumor supresorových génoch BRCA 1 a 2 sa radia do tejto kategórie. ▼Asi u 25% žien s karcinómom prsníka sa pozoruje zvýšený familiárny (rodinný) výskyt tohoto ochorenia.{{Bez citácie}} Predpokladá sa, že ženy, u ktorých sa v rodine vyskytol prípad alebo prípady tohoto ochorenia, nesú vyššie riziko možného vzniku rakoviny ako ostatná populácia{{Bez citácie}}. Tieto ženy sa v súčasnej dobe nechávajú vyšetriť genetickými testami. V ich prípade môže ísť o kombináciu genetických a [[Epigenetika|epigenetických]] faktorov. ▼
▲Asi u 25% žien s karcinómom prsníka sa pozoruje zvýšený familiárny (rodinný) výskyt tohoto ochorenia.{{Bez citácie}} Predpokladá sa, že ženy, u ktorých sa v rodine sa vyskytol prípad alebo prípady tohoto ochorenia, nesú vyššie riziko možného vzniku rakoviny ako ostatná populácia {{Bez citácie}}. Tieto ženy sa v súčasnej dobe nechávajú vyšetriť genetickými testami. V ich prípade môže ísť o kombináciu genetických a [[Epigenetika|epigenetických]] faktorov. Tieto ženy sa v súčasnej dobe, už i na Slovensku, nechávajú vyšetriť genetickými testami.
▲Len u 5 až 10 % žien s karcinómom prsníka možno hovoriť o dedičnom výskyte karcinómu. Objavuje sa často pred 30. rokom života. Mutácie v tumor supresorových génoch BRCA 1 a 2 sa radia do tejto kategórie.
[[Súbor:HER2(2).jpg|náhľad|Histopatologický preparát invazívneho duktálneho karcinómu (imunohistochemické farbenie antiHER2 protilátkami)]]Príklady onkogénov a tumor supresorových génov v rakovine prsníka:
* [[onkogén]] HER2/neu (erbB2) – je aktivovaný približne v 1/4 prípadov všetkých invazívnych karcinómov a v 1/2 prípadov duktálneho karcinómu in situ (DCIS). Kóduje bielkovinu, ktorej štruktúra je veľmi podobná receptoru pre [[epidermálny rastový faktor]] (EGFR, epidermal growth factor receptor). Nález jeho výraznej aktivácie je spojený so zlou prognózou ochorenia. Nádory tohoto typu zle reagujú na chemoterapiu a hormonálnu liečbu. Tieto nádory sa liečia monoklonálnou protilátkou (trastuzumab, obch. názov [http://www.herceptin.com/herceptin/patient/index.jsp Herceptin]), ktorá v kombinácii s chemoterapiou u časti pacientiek predlžuje život.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Moasser|meno=Mark M.|titul=The oncogene HER2; Its signaling and transforming functions and its role in human cancer pathogenesis|periodikum=Oncogene|dátum=2007-10-04|ročník=26|číslo=45|strany=6469–6487|issn=0950-9232|doi=10.1038/sj.onc.1210477|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3021475/|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 17471238 PMCID: PMC3021475}}</ref>
* [[tumor supresorový gén]] BRCA 1 a BRCA 2 – produkt [[gén]]ov funguje ako „opravár“ poškodenej [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]; pri ich inaktivácii sa zvyšuje riziko „zhubnej“ mutácie, najmä vplyvom [[ionizujúce žiarenie|ionizujúceho žiarenia]]. Ich poškodenie je časté v prípadoch nediferencovaných karcinómov mliečnej žľazy. Hlavne u BRCA2 je potvrdené zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka u mužov. Gén BRCA1 býva u mužov menej často mutovaný, s výnimkou židovskej populácie. Mutácie v génoch BRCA 1 a 2 zvyšujú riziko vzniku zhubného nádoru aj v ostatných orgánoch (najmä [[hrubé črevo]], [[vaječník]]y). <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Trainer|meno=Alison H.|priezvisko2=Lewis|meno2=Craig R.|priezvisko3=Tucker|meno3=Kathy|titul=The role of BRCA mutation testing in determining breast cancer therapy|periodikum=Nature Reviews. Clinical Oncology|dátum=December 2010|ročník=7|číslo=12|strany=708–717|issn=1759-4782|doi=10.1038/nrclinonc.2010.175|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Alison+H.+Trainer,+Craig+R.+Lewis,+Kathy+Tucker,+Bettina+Meiser,+Michael+Friedlander+&+Robyn+L.+Ward|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 21060331}}</ref>
== Patológia (typy nádorov) ==
U každého pacienta s karcinómom prsníka sa stanovuje rozsah nádoru. To následne umožní určiť najvhodnejší spôsob liečby a prognózu. Rozoznávame ''klinický staging'', ktorý sa označuje písmenom „c“, a ktorý je výsledkom dôkladného [[fyzikálne vyšetrenie|fyzikálneho vyšetrenia]] (najmä palpačného (hmatom)). Najspoľahlivejší je ''patologický staging'' („p“), ktorý zohľadňuje všetky získané klinické, operačné a [[patologická anatómia|histopatologické]] informácie.<ref name="TNM2002-Singletary">{{Citácia periodika |meno=S. Eva |priezvisko=Singletary |meno2=Craig |priezvisko2=Allred |meno3=Pandora |priezvisko3=Ashley |spoluautori=et al. |titul=Revision of the American Joint Committee on Cancer staging system for breast cancer |periodikum=Journal of Clinical Oncology |rok=2002 |mesiac=September |ročník=20 |číslo=17 |strany=3628–3636 |pmid=12202663 |doi=10.1200/JCO.2002.02.026}}</ref>
;Primárny nádor:
Klinický i patologický staging má rovnaké rozdelenie.
| 