Druhý vatikánsky koncil: Rozdiel medzi revíziami

'''Druhý vatikánsky koncil''' bol XXI. všeobecný [[ekumenický koncil]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], konaný v rokoch [[1962 ]]{{- -}}[[1965]]. Koncil, ktorý zvolal pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], začal program tzv. [[Aggiornamento|aggiornamenta]], dal podnet k reforme [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] liturgie (o. i. umožnil pri bohoslužbách používať národný jazyk), obnove [[VýchodnéVýchodná katolíckekatolícka cirkvicirkev|východných katolíckych cirkví]] a formuloval vzťah katolíckej cirkvi k iným kresťanských cirkvám a spoločenstvám a k nekresťanským náboženstvám.

[[25. januárajanuár]]a [[1959]], tri mesiace od svojho zvolenia za pápeža, oznámil Ján XXIII. úmysel zvolať v najbližšom čase rímsku synodu a všeobecný koncil. Podľa informácií zverejnených po smrti Jána XXIII., pápež plánoval zvolať koncil nie do [[Vatikán]]u, ale do [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|baziliky sv. Pavla]] v obvode [[Ostia Antica|Ostia]] a nazvať ho Prvým ostijským koncilom. Chcel tým zdôrazniť, že sa nestotožňuje s rozhodnutiami [[Prvý vatikánsky koncil|1. vatikánskeho koncilu]]. Pápež napokon na nátlak Vatikánu od tohto zámeru ustúpil. Koncil zasadal v [[Bazilika svätého Petra|bazilike sv. Petra]] a bol pomenovaný Druhý vatikánsky.

| <small>'''Názov:'''

| <small>'''Konanie:'''

| <small>'''Otvorenie:'''

| <small>'''Ukončenie:'''

| <small>'''Predchádzal mu:'''

| <small>'''Zvolávateľ:'''

| <small>'''Predsedajúci:'''

| <small>'''Účastníkov:'''

| <small>'''Diskutované<br />otázky:'''

| <small>'''Dokumenty:'''

Koncil bol otvorený ráno [[11. október|11. októbra]] [[1962]] slávnostnou [[Omša (bohoslužba)|svätou omšou]] v Bazilike sv. Petra. Na jeho otvorení sa zúčastnilo 85 kardinálov[[kardinál]]ov, 8 [[Patriarcha (cirkev)|patriarchov]], 533 arcibiskupov[[arcibiskup]]ov, 2131 biskupov[[biskup]]ov, 12 opátov[[opát]]ov, 14 [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelátov]], 67 generálnych predstavených [[Rehoľný rád|reholí]] a [[Rehoľná kongregácia|kongregácií]] a 13 predstaviteľov nekatolíckych cirkví. Okrem toho sa na otvorení koncilu zúčastnilo osemdesiatšesť oficiálnych delegácií z rozličných krajín a medzinárodných organizácií.

Pôvodne mal koncil trvať krátko. Ukázalo sa však, že problémov, ktoré treba vyriešiť, je príliš veľa a názory sa rozchádzali. Počas konania koncilu v júni [[1963]] pápež Ján XXIII. zomrel, jeho nástupca [[Pavol VI.]] sa rozhodol v koncile pokračovať. Zasadnutia trvali až do roku [[1965]].

Forma rímskokatolíckej liturgie sa nezmenila od roku [[1570]], keď ju schválil pápež [[Pius V.]] Schéma predložená koncilu navrhovala jej zjednodušenie, aby bohoslužby boli veriacim prístupnejšie a zrozumiteľnejšie. Prerokúvala sa tiež možnosť použitia iných liturgických jazykov ako [[Latinčina|latinčiny]]. Po búrlivých debatách bolo napokon hlasovaním rozhodnuté o možnosti použitia národných jazykov v bohoslužbách [[Latinský obrad|latinského obradu]].

[[14. november|14. novembra]] koncil pristúpil k prerokúvaniu schémy ''[[Dei verbumVerbum]]'' (O Božom slove). Rozdielne názory na túto otázku boli svojho času jednou z príčin cirkevného rozkolu kresťanského Západu. [[Protestantizmus|Protestantské cirkvi]] pokladajú za jediný prameň Božieho zjavenia [[Biblia|Bibliu]], kým katolíci aj [[Tradícia (teológia)|tradíciu]] alebo interpretáciu a výklad biblie cirkevnými predstaviteľmi a pápežmi, ako aj závermi všeobecných koncilov.

[[8. december|8. decembra]] [[1962]] sa rokovanie prvého zasadania skončilo. Prestávka bola určená do septembra [[1963]].

Druhé zasadanie koncilu sa začalo [[29. september|29. septembra]] [[1963]]. Otvoril ho nový pápež [[Pavol VI.]], ktorý na úvod predložil koncilu na riešenie štyri úlohy: preskúmať stav cirkevných vecí v celej ich rozmanitosti, reformovať a vnútorne obnoviť cirkev, pomáhať pri zjednocovaní kresťanov[[kresťan]]ov a začať komunikáciu s okolitým svetom (nekresťanským). Na druhom zasadaní, ktorého sa zúčastnilo 2500 cirkevných hodnostárov a množstvo vatikánskych úradníkov, bola zrušená prísaha zaväzujúca nič nevyzrádzať z diskusie na koncile. Počas druhého zasadania (trvalo do [[4. december|4. decembra]] [[1963]]) sa uskutočnilo štyridsaťtri zasadnutí a prerokúvalo sa na nich päť rozličných okruhov problémov (schém):

* odsúdenie [[Komunizmus|komunizmu]]

* otázka tzv. zodpovednosti [[Židia|Židov]] za ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]

* ''O posvätnej liturgii'' -– povolenie pre [[Latinská cirkev|Rímskokatolícku cirkev]] konať bohoslužby v [[Národný jazyk|národných jazykoch]], všeobecné smernice pre reformu bohoslužieb latinského obradu, tak aby sa zjednodušili a skrátili. (Reforma formulára sv. omše a ďalších bohoslužieb vznikla až po koncile.) Odporúčanie dbať na umeleckú úroveň a funkčnosť architektúry, aby tak rímskokatolícke kostoly boli bez prebytočnej výzdoby.

Tretie zasadanie, najkratšie zo všetkých zasadaní, bolo otvorené [[14. september|14. septembra]] [[1964]] a trvalo do [[21. november|21. novembra]] 1964. Na ňom bola schválená vieroučná konštitúcia ''[[Lumen Gentium]]'' (O cirkvi) a tri dekréty -– o misijnej činnosti (''[[Ad Gentes]]''), o východných katolíckych cirkvách (''[[Orientalium Ecclesiarum]]'') a o ekumenizme (''[[Unitatis Redintegratio]]''). Najviac diskusií vyvolal dokument ''O cirkvi''. Dokument definuje [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícku cirkev]] ako spoločenstvo partikulárnych cirkví. Priniesol tiež zriadenie inštitúcií národných [[Biskupská konferencia|biskupských konferencií]]. I keď ichIch rozhodnutia musí schváliť [[Vatikán]], prijímajú ich však samy s prihliadnutím na podmienky danej krajiny. Dekrét ''[[Orientalium Ecclesiarum]]'' vyzval východné katolícke cirkvi k dôslednému dodržiavaniu východných tradícií a očiste od latinizácie. Na vzniku a obsahu dekrétov ''[[Orientalium Ecclesiarum]]'' a ''[[Unitatis Redintegratio]]'' sa veľkou mierou podieľali biskupi [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitskej gréckokatolíckej cirkvi]] na čele s patriarchom Maximom IV.

Konalo sa od [[14. september|14. septembra]] do [[7. december|7. decembra]] [[1965]]. Zasadanie si dalo za cieľ doriešenie všetkých sporných otázok, ktoré rozdeľovali koncil na dva nepriateľské tábory. Štvrté zasadanie schválilo deklaráciu ''[[Dignitatis Humanae]]'' (O náboženskej slobode), ktorou cirkev uznáva princíp slobody svedomia a vierovyznania.

Najviac diskusií vyvolala tzv. 13. schéma. Rokovalo sa o nej už na predchádzajúcich zasadaniach koncilu, viackrát sa prepracúvala v komisiách a konzultovalo sa o nej i s pápežom. V tomto dokumente, ktorý po schválení na koncile dostal názov ''[[Gaudium et Spes]]'' (O cirkvi v modernom svete) je vyjadrený názor cirkvi na najpálčivejšie problémy doby -– zbrojenie, použitie jadrových zbraní -– a za jednu z hlavných úloh ľudstva sa stanovuje zabezpečenie mieru na celom svete. V tomto duchu predniesol Pavol VI. i svoj prejav na zasadnutí [[Organizácia spojenýchSpojených národov|OSN]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde bol začiatkom októbra 1965, v čase rokovania štvrtého zasadania koncilu.

V priebehu štvrtého zasadania Pavol VI. oznámil začatie [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizácie]] Jána XXIII. a [[Pius XII.|Pia XII]].

Druhý vatikánsky koncil je na Západe považovaný za najvýznamnejší medzník v dejinách Katolíckej cirkvi od dôb [[Konštantínovský obrat|konštantínovského obratu]]: prekonanie konštantínovského obdobia s jeho tesným spojením náboženstva a politiky, moci a cirkvi, zrieknutie sa protireformačne zúženého, tzv. [[Tridentský koncil|tridentského]] vyznania viery, prechod k cirkvi zodpovedajúcej moderným požiadavkám a dobe.

Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupom [[František Tomášek (kardinál)|F.Františkovi Tomáškovi]], [[Eduard Nécsey|E.Eduardovi Nécseyovi]] a [[Ambróz Lazík|A.Ambrózovi Lazíkovi]]. Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi [[Andrew Gregory Grutka|Andrej Grutka]], [[Pavol Hnilica]] a [[Michael Rusnak]]. Ako laický delegát sa na koncile zúčastnil aj slovenský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolík]] [[Štefan Boleslav Roman]] žijúci v [[Kanada|Kanade]]. Jedným z najaktívnejších účastníkov bol Karol WojtylaWojtyła (budúci pápež [[Ján Pavol II.]])

Jedným z najvýznamnejších aktov, ktorý vyplynul z rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, bola reorganizácia vatikánskej inštitúcie -– ''Kongregácie svätého ofícia''. V deň ukončenia koncilu, [[7. december|7. decembra]] [[1965]], bol vydaný pápežský dekrét ''Integra servanta'', ktorým sa premenovalo Sväté ofícium na ''[[Kongregácia pre učenienáuku viery|Kongregáciu pre učenienáuku viery]]''. [[14.6. jún]]a [[1966]] bol zrušený index zakázaných kníh, čím sa fakticky zrušila cirkevná cenzúra.

Koncil vyjadroval optimizmus i ilúzie [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokov]]. Nastolená nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, keď pápež [[Pavol VI.]] odmietol zrušiť cirkevný zákaz antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou ''[[Humanae vitae]]''.

* Dogmatická konštitúcia o Cirkvi -– ''[[Lumen Gentium]]'' (Svetlo národov)

* Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení -– ''[[Dei Verbum]]'' (Božie Slovo)

* Konštitúcia o posvätnej liturgii -– ''[[Sacrosanctum Concilium]]'' (Svätý koncil)

* Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete<ref>http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/gaudium-et-spes</ref> -– ''[[Gaudium et Spes]]'' (Radosť a nádej)

* Dekrét o obnove rehoľného života -– ''[[Perfectae Caritatiscaritatis]]'' (Dokonalá láska)

* Dekrét o kňazskej formácii<ref>http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/optatam-totius</ref> -– ''[[Optatam Totius]]'' (Želaný stav)

* Dekrét o účinkovaní a živote kňazov -– ''[[Presbyterorum Ordinisordinis]]'' (Kňazský stav)

* Dekrét o apoštoláte laikov<ref>http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/apostolicam-actuositatem</ref> -– ''[[Apostolicam Actuositatem]]'' (Apoštolská činnosť)

* Dekrét o pastierskom úrade biskupov v Cirkvi -– ''[[Christus Dominus]]'' (Kristus Pán)

* Dekrét o ekumenizme -– ''[[Unitatis Redintegratio]]'' (Obnoviť jednotu)

* Dekrét o východných katolíckych cirkvách -– ''[[Orientalium Ecclesiarum]]'' (Východné Cirkvi)

* Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi -– ''[[Ad Gentes]]'' (K národom)

* Dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch -– ''[[Inter Mirifica]]'' (Medzi podivuhodnými)

* Deklarácia o náboženskej slobode -– ''[[Dignitatis Humanae]]'' (Mimoriadny význam výchovy)

* Deklarácia o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám<ref>http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/nostra-aetate</ref> -– ''[[Nostra Aetate]]'' (V našej dobe)

* Deklarácia o kresťanskej výchove -– ''[[Gravissimum Educationis]]'' (Dôstojnosť ľudskej osoby)