Ferdinand Ďurčanský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
kat
Starekolena (diskusia | príspevky)
oprava, doplnenie
Riadok 12:
 
== Život ==
Pochádzal zo zemianskeho rodu Ďurčanskovcov z Rajca, pôvodne z Ďurčinej. Jeho prastarý otec Jozef Ďurčanský bol v Rajci mlynárom, otec Jozef Ďurčanský (*16.4.1873 ''Rajec'',+1.5.1937 ''Levice'') bol statkárom a v medzivojnovej republike pôsobil ako senátor Národného zhromaždenia Československej republiky za Slovenskú ľudovú stranu. Matka Anna pochádzala zoz rozvetvenej rajeckej rodiny Židekovcov.
 
Právo študoval v [[Bratislava|Bratislave]], [[Paríž|Paríži]] a [[Haag|Haagu]]. Od roku [[1933]] bol pedagógom na Právnickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] ([[1939]] - docent, [[1940]] - profesor). Ako významný predstaviteľ [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] sa v roku [[1939]] podieľal na rozdelení [[ČSR]]. V rokoch [[1938]] – [[1939]] bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde.
 
V rokoch [[1939]] až [[1940]] bol súčasne ministrom zahraničia aj ministrom vnútra [[Prvá slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od [[Nemecko|Nemecka]], a preto bol na pokyn [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] odvolaný. V rokoch 1940 – 1945 pedagogicky pôsobil na vtedajšej ''Slovenskej univerzite v Bratislave'' (dnešnej UK)<ref>[http://www.academia.edu/4464860/Nov%C3%A9_zistenia_o_repres%C3%A1li%C3%A1ch_POHG_a_Einsatzkommanda_14_v_Nemeckej_v_spr%C3%A1vach_agenta_%C5%A0tB_New_findings_on_repressions_by_the_POHG_and_Einsatzkommando_14_in_Nemeck%C3%A1_in_the_reports_of_StB_agent_ HRUBOŇ, Anton: Nové zistenia o represáliách POHG a Einsatzkommanda 14, 2012, str.91]
</ref>.
 
Řádek 22 ⟶ 23:
V roku [[1947]] [[in contumaciam]] bol odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. 6. decembra 1947 ušiel z Talianska do [[Argentína|Argentíny]]. Mal pas delegáta [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]] a vízum argentínskeho generálneho konzulátu v Ríme na meno ''Ján Bobor''. <ref name=":0" />
 
V roku [[1952]] sa presťahoval do [[Mníchov|Mníchova]]. V [[Nemecko|SRN]] spoluzaložil tzv. Slovenský akčný výbor, ktorý bol neskôr premenovaný na Slovenský oslobodzovací výbor. V rokoch 1946-1948 výbor zostavil 28 memoránd, petícií, žiadostí na najvyššie medzinárodné orgány a organizácie (Trumanovi, Attleemu, Churchillovi, senátu Spojených štátov a pod.). Snažil sa dokázať pretrvávanie existencie Slovenskej republiky a žiadal uzavrieť s ňou mierovú zmluvu, žiadal, aby [[Jozef Tiso|Tisu]] a jeho vládu súdil medzinárodný súd a podobne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Maruniak|meno=P.|titul=Prvá Slovenská republika a slovenský povojnový exil|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/8-3-12.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=KULTURA - Dvojtýždenník závislý od etiky}}</ref>
V roku [[1952]] sa presťahoval do [[Mníchov|Mníchova]]. V [[Nemecko|SRN]] založil tzv. slovenský akčný výbor. Zomrel v roku [[1974]] v [[Mníchov]]e.
 
Ďurčanský zomrel v roku [[1974]] v [[Mníchov]]e.
 
== Dielo ==