Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
→História a majitelia: Doplnil som obsah. Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 115:
Až v roku 1820 [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I. Habsburský]] daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|gréckokatolíckemu biskupstvu]] v [[Prešov]]e. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine.
Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] v [[Košice|Košiciach]], reštaurácie a ubytovne. Budova kláštora bola využívaná aj ako škola v prírode v správe organizácie Školy v prírode hlavného mesta SSR Bratislavy (spravovala aj dnešnú chatu J.A.Komenského v Račkovej Doline). Jej dlhoročný riaditeľ Ladislav Schimpl sa zaslúžil aj o rozvoj areálu, kde pribudol napr. tenisový kurt. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu [[Ľubovnianske múzeum]] zo [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]]. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]].
V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole [[Anton Veľký|sv. Antona Pustovníka]] a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.
| |||