Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 18 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
Verzia používateľa 77.119.128.116 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d (Verzia používateľa 77.119.128.116 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot)
{{na revíziu}}
'''Stredoveká gréčtina''' alebo '''byzantská gréčtina''' je jazyk exxdxwee[[Gréci|Grékov]] z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v období Odorinod 4./6. q wstoročia do roku [[1453]] po Kr, keď [[Osmanská ríša|Turci]] dobyli [[Konštantínopol]].
 
V doktortomto období sa ako jazyk písomností a správy používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písanwwww22w2wwwýpísaný jazyk)|byzantská gréčtina]] (v užšom zmysle), ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického [[Helenistické koiné|koiné]].
 
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena {{cudzojazyčne|grc|''η''|klasická éta|/ē/}} na {{cudzojazyčne|grc||ítu|/ī/}}. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]] a [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]], ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v [[Itália|Itálii]] a na [[Sicília|Sicílií]].