Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Proti jeho dosadeniu na trón protestovaloprotestovali párďalší ďalších uchádzačovuchádzači. Aj keď bol ešte dieťa, keď ho jeho starý otec [[Karol II. (Neapol)|Karol II.]] v roku [[1300]] poslal do Uhorska, mohol sa Karol chopiť moci pred svojimi protivníkmi a nasledovalo dlhé obdobie vnútorných rozporov. Uhorskí magnáti mu odovzdali korunu v roku [[1301]], ale aj napriek tomu bol korunovaný mnohokrát, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskú korunu]] odobral [[Václav III.|Václavovi III.]] sedmohradský Ladislav Kán a nechcel ju vydať. V roku [[1309]] ho preto korunovali náhradnou korunou a v roku [[1310]] v [[Székesfehérvár|Stoličnom Belehrade]] [[uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]]. Aj tak ho ale uznala za kráľa len časť [[šľachta|šľachty]], tí najmocnejší oligarchovia ho nepodporovali. Vtedy nastalo rozhodnutie zlomiť ich moc a známe obdobie sporov s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] a Omodejovcami sa mohlo začať. Po ich porážke získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska.

Na počiatku roku [[1300]] mocný magnát Pavol Šúbic uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok pred Ondrejom III. Karol, vtedy ešte malé dieťa (12 ročný), sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož|magnátom]] Ugrinom Čákom.

Po korunovácii jeho súpera sa Karol stiahol do Slavónska, kde jeho stúpenci medzitým upevnili jeho moc. V septembri [[1302]] začal obliehať [[Budín]], ale nemoholnepodarilo okupovaťsa mu obsadiť hlavné mesto kráľovstva a preto sa znova stiahol do Chorvátska. [[31. mája]] [[1303]] [[pápež]] [[Bonifác VIII.]] potvrdil Karolov nárok na trón a jeho strýko z matkinej strany [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] mu prisľúbil vojenskú pomoc. V lete [[1304]] dorazil Václav II. do Uhorska na požiadavku svojho syna s cieľom podporiť jeho moc v kráľovstve. Václav II. si však plne uvedomoval nestabilnú pozíciu syna na tróne, preto sa rozhodol opustiť krajinu a Václav III. ho nasledoval. Keď sa Karol Róbert dopočul zvesti o Václavovom odchode, spojil sily s [[Rudolf I. (Česko)|Rudolfom I.]] a spolu napadli České kráľovstvo. Nedokázali však obsadiť [[Kutná Hora|Kutnú Horu]] a Karol bol nútený sa stiahnuť do Uhorska.

Uhorský snem však ešte stále neuznal Karola za kráľa. V auguste [[1305]] Václav III., teraz už český kráľ, prenechal uhorskú korunu [[Oto III. (Bavorsko)|Ottovi III.,]] vojvodovi bavorskému, ktorý bol vnukom uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] Otto si prišiel pre svätoštefanskú korunu, ktorú mu nasadil vesprémsky a čanádsky biskup [[6. decembra]] 1305. Ale ani Otto nebol schopný vládnuť. V priebehu roku [[1306]] sa Karol Róbert z Anjou zmocnil [[Ostrihom]]u, [[Spišský hrad|Spišského hradu]], [[Zvolen]]a a [[Budín]]a.

Po Ottovom úteku už nezostal nikto, kto by Karolovi mohol oponovať pri voľbe na trón. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala nepovoľnásvojvoľná šľachta a dokonca aj Karolovi údajní stúpenci ignorovali jeho privilégia. Jeho pozíciu mierne upevnil pápež [[Klement V.]], keď vyslal svojho legáta (jún [[1308]]), aby presvedčil Matúša Čáka uznať zvrchovanosť kráľa. Ich stretnutie sa odohralo v kláštore Kékes. [[27. novembra]] [[1308]] bol Matúš Čák prítomný na zhromaždení v Pešti, kde bol Karol znova vyhlásený za uhorského kráľa.

Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti veľkého zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]]  [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a Mladena Subiča, ktorého rodinaotec patrilaPaul Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v meste [[Klis]]. Karol túto situáciu plne využil, pocestovalvtiahol do Dalmácie a mocného bána Mladena Subič uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.