Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
opravy |
||
Riadok 27:
== Vláda ==
Proti jeho dosadeniu na trón
Karol I. uskutočnil aj veľa politických a ekonomických reforiem. Obnovil správu krajiny, jeho dvor sa preslávil v Európe ako škola rytierstva, zaviedol pevnú menu a stále dane, dal raziť nové mince. Karolova zahraničná politika sa z veľkej časti zakladala na spojenectvách. Medzi jeho najväčšie úspechy patrila spoločná obrana s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] (v tej dobe pripojil k Uhorsku [[Bratislava|Bratislavu]]). Bol jedným z najvýznamnejších kráľov Uhorska a Uhorsko sa stalo jednou z najvýznamnejších európskych mocností.
== Zápas o moc ==
Na počiatku roku [[1300]] mocný magnát Pavol Šúbic uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok pred Ondrejom III. Karol, vtedy ešte malé dieťa (12 ročný), sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož|magnátom]] Ugrinom Čákom.
Keď [[14. januára]] nasledovného roku [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] zomrel, Karola v [[Ostrihom]]e [[arcibiskup]] Gregor korunoval náhradnou korunou, pretože svätoštefanská koruna bola v rukách jeho protivníkov. Uhorský snem neuznal jeho vládu a na trón presadzoval [[Václav III.|Václava III.]], syna českého kráľa [[Václav II.|Václava II.]] Mladý Václav súhlasil so zvolením a zásnubami s dcérou Ondreja III., a bol korunovaný svätoštefanskou korunou v Stoličnom Belehrade arcibiskupom Jánom Kaločským.
Po korunovácii jeho súpera sa Karol stiahol do Slavónska, kde jeho stúpenci medzitým upevnili jeho moc. V septembri [[1302]] začal obliehať [[Budín]], ale
Uhorský snem však ešte stále neuznal Karola za kráľa. V auguste [[1305]] Václav III., teraz už český kráľ, prenechal uhorskú korunu [[Oto III. (Bavorsko)|Ottovi III.,]] vojvodovi bavorskému, ktorý bol vnukom uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] Otto si prišiel pre svätoštefanskú korunu, ktorú mu nasadil vesprémsky a čanádsky biskup [[6. decembra]] 1305. Ale ani Otto nebol schopný vládnuť. V priebehu roku [[1306]] sa Karol
V júni [[1307]] Otto III. navštívil mocného Ladislava Kána Sedmohradského, ale ten ho uväznil. [[10. októbra]] 1307 Uhorský snem na zhromaždení učinil Karola Róberta kráľom Uhorska, no najmocnejší šľachtici Matúš Čák, Aba Omodej a Ladislav Kán ho neprestali ignorovať. Ku koncu roka prepustil Ladislav Kán Otta III., ktorý opustil krajinu. Ladislav odmietal vydať Karolovi uhorskú korunu, bez ktorej nemohol byť právoplatným uhorským kráľom. Po tomto zhromaždení bola potvrdená teória o nedotknuteľnosti kráľa a [[biskup]] vyzval Ladislava Kána, aby vydal uhorskú korunu, ten však výzvu odmietol. Pápežský legát dal teda korunovať Karola novou korunou arcibiskupom Tomášom z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol Róbert bol, už tretí raz, korunovaný svätoštefanskou korunou za uhorského kráľa, a to [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu.
== Súboje so šľachtou ==
Po Ottovom úteku už nezostal nikto, kto by Karolovi mohol oponovať pri voľbe na trón. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala
V lete [[1311]] [[Matúš Čák Trenčiansky]] začal obliehať Karolove hlavné mesto Budín, ten však útok odrazil. Krátko nato obyvatelia Košíc zavraždili Omodeja Abu, jedného z hlavných stúpencov Karolovej vlády, ale Karol sa postavil proti jeho synom. Následkom toho sa jeho synovia spojili s Matúšom Čákom Trenčianskym. V máji [[1312]] sa Karol rozhodol obliehať [[Šarišský hrad]], ale jeho útok bol odrazený a sám bol nútený vydať sa na ústup. Potom spojené vojská Omodejovcov a Čáka pochodovali na [[Košice]], ale tam v krvavej [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] ([[12. jún]]) utrpeli Omodejovci porážku, keď Matúšove vojská nestihli prísť včas na pomoc. Po víťazstve zabral Karol sídla Omodejových synov v krajoch [[Abov (župa)|Abov]], [[Turnianska župa|Turňa]], [[Šarišská župa|Šariš]].
Riadok 57:
Jeho druhá žena Beatrix a jej jediné dieťa zomreli pri pôrode [[11. októbra]] [[1319]]. Karol ovdovel už po druhý raz a jeho treťou ženou sa stala [[Alžbeta Poľská]], dcéra poľského kráľa [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I.]] [[6. júla]] [[1320]].
Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti
== Obnovenie kráľovskej moci ==
|