Kostol svätého Haštala: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Kostol svätého Haštala''' je [[Gotika|gotický]] kostol s prvkami [[Románsky sloh|románskeho slohu]]. Bol postavený približne v rokoch 1375-1399, na mieste románskeho kostola, ktorý bol doložený k roku 1234. Kostol patril medzi významné románske kostoly v [[Praha|Prahe]], postavený pri ceste vedúcej od brodu pri sv. Valentínovi okolo židovskej osady a smerom na Poříčí. Ďalšie správy ku kostolu pochádzajú až z konca 14. a počiatku 15. storočia, kedy boli vylepšené oltáre sv.Kataríny, Panny Márie, sv. Markéty a Božieho tela. Pri kostole bol v 14. storočí cintorín, fara a škola. Najvýznamnejšiu etapu výstavby v 14. storočí je možné rekonštruovať na základe správ a stavebnej a slohovej analýzy. 
 
=== História ===
Výstavba gotického chrámu sa začala na východ a juh od románskeho kostola okolo 14. storočia. Najprv sa staval polygonálny [[Chór (architektúra)|chór]], časť hlavnej lode (až k polke 3. klenbového poľa) a južná bočná loď. Po pauze, keď sa mala začať výstavba severnej lode, bolo rozhodnuté o zriadení dvojlodnej siene namiesto jednoduchej bočnej lodi. Po zbúraní zvyšku románskej [[Bazilika|baziliky]] bola dokončená západná časť hlavnej lode vrátane priečelného múru, ktorý plynule naviazal na západnú časť dvojlodia. Na východe bola medzitým k stojacemu chóru po severnej strane pripojená [[sakristia]], stavaná tesne pred dvojlodím. O zmene plánu sa dozvedáme predovšetkým z premeny slohového výrazu dvojlodia a potvrdzuje to aj situácia nad klenbami v podkroví. Novým riešením v stavbe bolo zbiehanie operných pilierov arkád, vytvárali s nimi charakteristický tvar „T“. Týmto sa dosiahlo odľahčenia stien nad medzilodnými [[Arkáda (architektúra)|arkádami]], ktoré roznášali tlak klenieb.
 
Riadok 8:
 
Roku 1689 kostol vyhorel, klenba hlavnej lode spadla, zhorela veža a zničené zostali aj zvony. Nasledovala [[Baroková architektúra|baroková]] úprava, vykonaná [[P.I. Bayer|P.I. Bayerom]], ktoré sa týkali predovšetkým hlavnej lode a chóru, kde bola pôvodná klenba nahradená valenou. Rekonštrukcia bola dokončená roku 1695. Veža bola opravená v roku 1714. Po roku 1851 došlo k oprave celého chrámu – vnútri bol vybielený, a opravené boli oltáre a [[Kazateľnica|kazatelnica]]. Roku 1885 nechal pražský Zádušný úrad opraviť interiér dvojlodia a jeho predsieň.
 
== Popis ==
Kostol sv. Haštala sa nachádza na Haštalskom námestí, v [[Staré Město (Praha)|Starom meste]] v Prahe. Neďaleko sa nachádza [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor sv. Anežky Českej]]. Materiálom kostola je lomové murivo, severná strana [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] je tehlová a časť severnej steny hlavnej lode je z kvádrov. Dĺžka kostola je 33 metrov, šírka hlavnej lode aj dvojlodia je 8 metrov, šírka bočnej lode je 9 metrov.
 
=== Exteriér ===
Kostol je v dnešnej podobe nepravidelná štvorlodná bazilika s vežou nad najzápadnejšou stranou južnej bočnej lode so [[Sakristia|sakristiou]] pri severnej strane [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. Stavebným materiálom je lomové [[Opuka|opukové]] murivo, opukové pritesávané kvádre a pieskovec. Zvonku sa chrám javí ako prostý, bez výraznejšieho členenia. Z fasády vystupujú jednoduché, raz odstupňované oporné piliere s pultovými strieškami. Hranolová veža je zakončená nízkou ihlancovou strechou s lucernou. Pôvodne lomené okná, ktorých obrysy je čiastočne vidno, boli znížené. Západný vstup je zdôraznený sedlovým portálom.
 
=== Interiér ===
Do kostola sa vstupuje zo západu do hlavnej lodi kostola. Tá je zaklenutá štyrmi nenápadnými klenbovými poľami, s barokovou valenou klenbou s lunetami na jednoduché pilastre u 2. a 3. pilieru a na zdvojené pilastre na zvyšných pilieroch. Pozostatky pôvodnej gotickej klenby, ktorá bola asi o meter vyššia ako baroková, sú viditeľné len v podkroví.  Západné pole lode zaberá renesančná kruchta, podklenutá hrebienkovou krížovou klenbou. Južne od vchodu v hlavnom poli sa nachádzajú malé dvere vedúce na kruchtu k organu. Hlavná loď a presbytérium majú výšku približne 18 metrov. Medzi bočnými a hlavnou loďou sa nachádzajú polkruhovo klenuté arkády s rímsami. Ich pôvodný gotický lomený tvar je zachovaný zo strany bočných lodí. Piliere arkád, skladajúce sa z velkých kvádrov, sú v rohoch vyžľabené a zosilené príložkou, vysunutou smerom do bočnej lode.
 
==== Chór ====
Chór s jedným klenbovým poľom a záverom skladajúcim sa z piatich strán osemuholníka má valenú klenbu s [[Luneta|lunetami]]. Oproti pôvodnej gotickej klenbe je znížená. Steny členia zdvojené [[Pilaster|pilastre]] s [[Korintský sloh|koryntskými hlavicami]]. Pôvodné, gotické okná s ostením, tvoreným výžľabom so skosenými hranami, boli pri chóre a hlavnej lodi v baroku znížené a ukončené polkruhovo.
 
==== Južná loď ====
Na pravej, južnej strane sa nachádza bočná loď, zaklenutá gotickou krížovou klenbou s rebrami s profilom dvakrát vyžľabeného klinu, ktoré dosadajú vo východnom poli – v kútoch a na obvodové steny – cez rímsové hlavice na krátke oblé prípory, ukončené hranolovou konzolou, ďalej len na rímsové konzoly, zmenšené v kútoch pilierov v podveží. Okrúhle svorníky sú hladké bez ozdôb. Lomené gotické okná bez kružieb majú zošikmené ostenie s výžľabkom.
 
==== Severná loď ====
Na opačnej strane sa nachádza severná dvojlodná sieň, ktorá je vyššia ako južná bočná loď, klenba má subtilnejšie rebrá s hruškovým profilom, ktoré vychádzajú na jednej strane zo štíhlych stredných stĺpikov na kruhových sokloch a na druhej strane na konzoly s vegetatívnym vzorom uložené na masku divého muža.
 
Pred severným a južným portálom sú dve menšie predsiene. Severná predsieň má gotický interiér. Okná nemajú kružby, sú široko rozovreté, majú zložitejšie ostenie a sú profilované hlbokým výžlabom, lemovaným subtilnými prútmi. Rovnaké ostenie má aj okno západnej fasády osvetľujúce hlavnú loď. Podobne profilované je aj ostenie severného portálu do dvojlodia, pred ktoré bola v baroku postavená malá predsieň, zakončená prehnutou valbovou strechou, so vstupom zasadeným do edikuly, zaklenutá hrebienkovou krížovou klenbou, podobne ako podklenutie kruchty. Pred južným vstupom sa nachádza podobná predsieň, zaklenutá valenou klenbou s lunetami ako v hlavnej lodi.
 
Vo východnej časti kostola – v severnej časti chóru sa nachádza gotická sakristia, ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej klenby s šesťlúčovým záverom. Štíhle rebrá s hruškovitým profilom, okolo ktorých je umiestnený vegetatívny motív, zbiehajú na jednoduché, ihlanovité, prípadne kuželovité konzoly, okolo ktorých sa pravouhlo zalomujú čelné oblúky. Medzi 1. a 2. klenbovým poľom sa nachádza nenápadná priečka, ktorá vytvorila oddelený vstupný priestor k slimákovitému schodisku do klenotnice nad sakristiou. Sakristia ako kaplnka Všetkých svätých bola vysvätená v roku 1375. V tomto roku pravdepodobne vznikla aj maľba Poslednej večere a Ukrižovania, ktoré sú dnes už poškodené a nezreteľné.
 
Maľované okná v kostole vznikali postupne medzi 1884-1912. V presbytériu majú jednoduchý dekor, vznikli v roku 1884, v bočných lodiach sú maľby figurálne – sv. Anežka (1885), sv. Cecília (1906), Ludmila (1910), Václav a Ferdinand (1912) a sv. Jozef.