Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami

Nemci skoro po začiatku náletov pochopili,{{Bez citácie}} že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti, nevedeli, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní eliminovať svoju nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru zabezpečujúceho včasné varovanie Britov pred nepriateľskými útokmi. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili radarové stanice v [[Dover (Anglicko)|Doveri]], [[Pevensey]] a [[Rye (Anglicko)|Rye]]. Stanicu Ventnor sa im podarilo vyradiť na 3 dni. Nasledujúci deň [[13. august]]a [[1940]] došlo k silnému útoku všetkých troch nemeckých leteckých armád známemu ako Adlerangriff (Orlí útok) alebo Adlertag (Deň orla). Náletov sa zúčastnilo 1 485 nemeckých lietadiel. Nemci zaútočili na mnohé pobrežné letiská vrátane [[RAF Manston|Manstonu]] a [[RAF Hawkinge|Hawkinge]]. Vo vzdušných bojoch bolo toho dňa zostrelených 13 britských stíhačiek, 47 ďalších lietadiel bolo zničených na zemi. Nemci stratili 34 strojov. Ďalší deň boli bojové operácie prerušené v dôsledku zlého počasia. Už [[14. august]]a však opäť pokračovali v plnej sile. Nemci tento deň stratili 70 strojov, čo bolo vyše dvakrát viac než ich nepriateľ. [[15. august]]a nemecké jednotky uskutočnili najväčší počet letov počas celej bitky. Nemci tento deň zaútočili strojmi Luftflotte 5 z Nórska a Dánska na severnejšie oblasti predpokladajúc, že oslabení Briti nebudú v oblasti disponovať dostatkom strojov. Briti zhodou okolností premiestnili časť svojich stíhacích jednotiek na oddych práve sem. 115 nemeckých bombardovacích strojov narazilo na tvrdý odpor. Veľkou slabinou Nemcov pri týchto bojoch sa stal malý dolet sprievodných stíhačiek [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], ktoré mohli nad cieľovou oblasťou operovať iba 10 minút, kým ich nedostatok paliva prinútil k návratu. To znamenalo, že mnoho náletov prebehlo bez dostatočnej stíhacej ochrany. Keďže sa tieto ciele nachádzali mimo dosahu stíhačiek Bf 109, bolo na ochranu bombardérov použitých 34 ťažkých dvojmotorových stíhacích strojov [[Messerschmitt Bf 110]]. Nálety 65 [[Heinkel He 111|Heinkelov He 111]] pod ochranou 34 Bf 110 alebo nálet 50 [[Junkers Ju 88|Junkersov Ju 88]] bez stíhacej ochrany sa skončili pre Nemcov ťažkými stratami 16 zostrelených bombardérov a 7 stíhačiek. Luftflotte 5 viac do bojov o Britániu nezasiahla.

18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty.{{Bez citácie}} Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[RAF Kenley|Kenley]], [[Letisko Londýn Biggin Hill|Biggin Hill]] a [[RAF West Malling|West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko zranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. Straty spočívali v 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 zranených letcoch. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87 „Stuka“]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.

V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Potom, čo sa [[Adolf Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta 1940 nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a, sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov.{{Bez citácie}} Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardovacie lietadlo|bombardérom]] dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí stíhači mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín, a to aj vďaka technickej novinke – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie, sa mohli už onedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.

Od [[24. august]]a sa boje zmenili na duel medzi [[Albert Kesselring|Kesselringovou]] Luftflotte 2 a [[Keith Park|Parkovou]] 11. skupinou. [[Luftwaffe]] opakovane útočila na letiská. Z 33 ťažkých útokov v priebehu nasledujúcich 14 dní prebehlo 24 náletov na letiská. Dôležité letiská boli napadané opakovane: [[Letisko Londýn Biggin Hill|Biggin Hill]] a [[RAF Hornchurch|Hornchurch]] (4×), [[RAF Debden|Debden]] a [[Letisko North Weald|North Weald]] (2×). Letiská [[Letisko Croydon|Croydon]], [[Letisko Gravesend|Gravesend]], [[Letisko Londýn Southend|Rochford]], [[RAF Hawkinge|Hawkinge]] a [[RAF Manston|Manston]] boli napadnuté tiež. Sedem útokov zasiahlo aj [[RAF Eastchurch|Eastchurch]], ktorý síce nebol letiskom [[Fighter Command]], ale Nemci, ktorí nemali dostatok spravodajských informácií, ho zaň považovali. V tejto dobe sa podarilo Nemcom viackrát ťažko narušiť britské veliteľské stanice, čím výrazne narušili integritu Dowdingovho systému.{{Bez citácie}} Briti museli následne prijať rôzne opatrenia, aby predišli kolapsu svojej obrany.