Partizánske: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: odstránenie referencie |
ref podľa predošlej úpravy od IP |
||
Riadok 139:
Mesto založil [[8. august]]a [[1938]] podnikateľ [[Jan Antonín Baťa]].
Územie dnešného mesta [[Partizánske]] bolo osídlené v [[Neolit|neolite]], bolo tu sídlisko [[Volútová kultúra|volútovej kultúry]], popolnicové pohrebisko [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], [[Slovania|slovanské]] pohrebisko z doby veľkomoravskej. [[Obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] je listinne doložená okolo roku [[1260]], keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku [[1260]] ako Symoni, z roku [[1773]] ako Sminowany, z roku [[1786]] ako Ssimnowany, z roku [[1808]] ako Ssimoňovany, z roku [[1920]] ako Šimunovany, Šimoňany, z roku [[1927]] ako Šimonovany, z roku [[1948]] ako [[Partizánske|Baťovany]], z roku 1949 ako [[Partizánske]], maďarsky Simony.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | odkaz na autora = | titul = Partizánske História | url = https://www.e-obce.sk/obec/partizanske/2-historia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-28 | vydavateľ = e-obce.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>
V roku [[1324]] patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch [[1332]]-[[1337]] je doložený farský [[kostol]] [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. V rokoch [[1681]]-[[1734]] tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku [[1436]] mala obec 11 [[port]], v roku [[1601]] [[mlyn]] a 38 [[Dom|domov]], z toho 10 šľachtických, v roku [[1715]] mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku [[1828]] mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku [[1938]] odkúpila firma [[Baťa]] veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto [[Partizánske|Baťovany]]. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánska skupina [[Albín Grznár|Albína Grznára]]. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Pôsobili tu i občianske [[Odbojové hnutie|odbojové skupiny]]. Mesto obsadili partizáni [[29. august|29. 8.]] [[1944]]. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré [[3. september|3.]]-[[7. september|7. 9.]] [[1944]] viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom [[Slovenské národné povstanie|SNP]] I. triedy a Pamätnou medailou [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a v roku [[1949]] premenované na [[Partizánske]]. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. [[Partizánske]] má priznaný štatút mesta.
| |||