Koróna (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 213 bajtov ,  pred 4 rokmi
upřesnění, doplnění
(upřesnění, doplnění)
 
== Zložky žiarenia ==
KorónuŽiarenie koróny možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom:
* '''Koróna K''' (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) – vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných [[elektrón]]och. Jej [[spektrum]] je spojité. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry, ako napríklad lúče, oblúky, polárne lúče a tenké lúče. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 10<sup>8</sup>/cm<sup>3</sup>, v rôznych štruktúrach vzrastá 5,0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 10<sup>10</sup> častíc na cm<sup>3</sup>) dosahuje v tzv. koronálnych kondenzáciách. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne.
* '''Koróna F''' (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) – vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach [[medziplanetárny prach|medziplanetárneho prachu]]. V jej spektre sa vyskytujú [[Fraunhoferove čiary]]. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je [[zvieratníkové svetlo]].
* '''Koróna E''' (emisná koróna) – vzniká [[emisia|emisiou]] iónov koronálnehokoronálnej plynuplazmy.
 
== Štruktúry ==
Charakteristické velkorozmerové štruktúry pre korónu sú ''koronálne lúče''. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialenosti 0,5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3 – 10-krát. Delia sa na niekoľko typov, ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Koronálne lúče vznikajú vtedy, keď sa [[Plazma (fyzika)|plazma]] v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to, aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu.
 
''Polárne lúče'' sa v koróne vyskytujú pri minime [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]]. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú ''[[koronálna diera|koronálne diery]]''. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované ''trhliny'', úzke tmavé pruhy. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne {{km|100000|m}} vysoké koronálne slučky. Na [[röntgenové žiarenie|röntgenových]] snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou, ktoré sa nazývajú ''jasné koronálne body''. V koróne sú tiež bežné jemné vláknité štruktúry.
 
== Pozorovanie koróny ==
Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia, ako žiarenie slnečného disku, pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne [[zatmenie Slnka]], ktorého nevýhoda však spočíva v tom, že trvá len veľmi krátko. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť [[koronograf]]om, ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v [[zemská atmosféra|zemskej atmosfére]] nedajú pozorovať slabšie časti koróny. Účinné je pozorovanie Slnka z [[umelá družica|umelej družice]] alebo [[slnečná sonda|slnečnej sondy]] pomocou koronografu.
 
Najvýraznejšie [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]], v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637,4 nm), zelená čiara (530,4 nm) a žltá čiara (569,4 nm). Slnečné sondy pozorujú korónu na spektrálnych čiarach niektorých iónov, väčšinou v extrémnej ultrafialovej oblasti.
 
{{Slnko}}
Anonymný používateľ