Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 84:
== Právny kontext ==
=== Otázka neplatnosti mníchovskej dohody ''ab initio'' ===
Ústredným programovým bodom československého zahraničného odboja sformovaného okolo E. Beneša a napokon aj Dočasného štátneho zriadenia bolo presadiť uznanie neplatnosti mníchovskej dohody ''[[ab initio]]'', teda presadiť u veľmocí anulovanie („oduznanie“) mníchovskej dohody. Úspech tohto zámeru bol základným predpokladom pre presadenie teórie právnej kontinuity predmníchovskej ČSR, ktorú E. Beneš prvýkrát verejne predstavil 19. marca 1939 počas okrúhleho stola na pôde University of Chicago(?). Svoje programové ciele konkretizoval 8. júna v príhovore na zhromaždení krajanských organizácií v Pilsen Parku v Chicagu. Vyhlásil, že mníchovská dohoda je nulitná vzhľadom na to, že v ČSR nebola prijatá v súlade s ústavou a že ju Nemecko porušilo vojenským obsadením Čiech a Moravy.
{{Citát|Nie sme [...] mníchovskou dohodou viazaní, jednak preto, že ústavne nikdy nebola prijatá, jednak preto, že bola nacistickým diktátorským Nemeckom násilne a svojvoľne zrušená ustanovením takzvaného protektorátu. Pre nás preto dnes vzhľadom k Nemecku neexistuje. Pôjdeme do boja za slobodu svojej starej vlasti a za vydobytie svojej starej Československej republiky. Neuznávame a neuznáme ani právne, ani politicky žiadny fait accompli. Neprijmeme ani viedenskú arbitrážnu dohodu o Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorou Maďarsko svojvoľne a násilne porušilo.|E. Beneš v príhovore v Pilsen Parku v Chicagu 8. júna 1939<ref>''„Nejsme ''[...]'' mnichovskou dohodou vázáni, jednak proto, že ústavně nikdy přijata nebyla, jednak proto, že byla nacistickým diktátorským Německem násilně a svévolně zrušena provedením takzvaného protektorátu. Pro nás tudíž dnes vzhledem k Německu neexistuje. Půjdeme do boje za svobodu své staré vlasti a za vydobytí své staré Československé republiky. Neuznáváme a neuznáme ani právně, ani politicky zádného fait accompli. Nepřijmeme ani vídeňskou arbitrážní dohodu o Slovensku a Podkarpatské Rusi, kterou Maďarsko svévolně a násilně porušilo.“'' </ref>|300|Georgia|100}}
Mníchovská dohoda bola teda podľa teórie právnej kontinuity predmníchovskej ČSR neplatná:
* z hľadiska (vnútroštátneho) právneho poriadku ČSR pretože:
** nebola ratifikovaná NZ ako to vyžadovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Ústavnej listiny z 29. februára 1920,
* z hľadiska medzinárodného práva pretože:
** bola v rozpore s [[Pakt Spoločnosti národov|Paktom Spoločnosti národov]],
** bola v rozpore s [[Locarnské dohody|Locarnskými dohodami]] z roku 1925, v ktorých sa zmluvné strany zaviazali k pokojnému riešeniu sporov,
** bola v rozpore s [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandovým-Kellogovým paktom]] z roku 1928, ktorým bolo zakázané riešenie sporov ozbrojenou cestou,
** išlo o úmyselné podvodné konanie (''fraus omnia corrumpit'') zo strany Nemecka, ktoré – ako to dokázal [[norimberský proces]] – uzatváralo mníchovskú dohodu ako prvý krok k realizácii úmyslu okupovať územie ČSR a ako súčasť prípravy agresie, ktorej výsledkom bolo rozpútanie druhej svetovej vojny v Európe,
** medzinárodné zmluvy sa môžu týkať len zúčastnených strán (''pac ta tertiis nec nocent, nec posunt''), tzn. tzv. ''res inter alios pacta'' sú neplatné, nanajvýš pokiaľ ide o tzv. ''pacta in detrimentum tertii'', t. j. zmluvy v neprospech tretej strany.<ref>Gronský, s. 265</ref>
Presadenie nulity mníchovskej dohody záviselo od postoja spojeneckých veľmocí, ktoré dohodu uzavreli, teda Spojeného kráľovstva a Francúzska, hoci určitú politickú váhu mal aj postoj ďalších [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] – [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]].
==== Postoj Spojeného kráľovstva ====
[[Súbor:1st Earl of Halifax 1947.jpg|náhľad|Edward Wood, 1. gróf z Halifaxu, britský minister zahraničných vecí od 21. februára 1938 do 22. decembra 1940. Následne do roku 1946 pôsobil ako veľvyslanec Spojeného kráľovstva vo Washingtone, D.C.]]
[[Súbor:Sir Anthony-Eden number 10 Official.jpg|náhľad|Sir Anthony Eden pôsobil ako minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva v období od 22. decembra 1935 do 20. februára 1938, od 22. decembra 1940 do 26. júla a od 28. októbra 1951 do 7. apríla 1955. Svoju politickú kariéru zavŕšil dosiahnutím funkcie predsedu vlády 6. apríla 1955, v ktorej pôsobil do 10. januára 1957.]]
Britský postoj voči aktivitám a koncepciám E. Beneša bol – prinajmenšom v počiatočne fáze odboja – kľúčový. Spojeného kráľovstvo bolo po kapitulácii Francúzska (22. jún 1940) jediným signatárom mníchovskej dohody, ktorý ostal vo vojne s Nemeckom a ktorý dokázal zvrátiť priebeh vojny v prospech obnovenia ČSR. Britská vláda uznala vytvorenie československej exilovej vlády 18. júla 1940, hoci zároveň zdôraznila, že toto uznanie nemožno interpretovať ako súhlas s Benešom presadzovanou koncepciou neplatnosti mníchovskej dohody ''ab initio'' a právnej kontinuity predmníchovskej ČSR.
{{Citát|Oznamujúc Vám to, prajem si, aby bolo zrejmé, že vláda Jeho Veličenstva, prikročujúc k tomuto uznávaciemu aktu, nemá v úmysle sa tým vopred zaviazať, že uznáva alebo bude podporovať ustanovenie ktorýchkoľvek budúcich hraníc v strednej Európe. [...] nemožno predpokladať, že vláda Jeho Veličenstva nevyhnutne zdieľa Váš záver, ktorý ste v liste [z 9. júla 1940] učinil; že totiž svojim postupom po udalostiach 15. marca 1939 zaujala vláda Jeho Veličenstva akékoľvek definitívne stanovisko, pokiaľ ide o právnu kontinuitu Československej republiky. Konanie vlády Jeho Veličenstva malo ten zmysel, že protestovala proti zmenám spôsobeným v Československu nemeckou vojenskou akciou a zdôraznila tak, že tieto zmeny, podľa jej názoru, nemali zákonitého podkladu.|úryvok z listu ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva lorda Halifaxa E. Benešovi z 18. júla 1940|300|Georgia|100}}
Hoci toto stanovisko znamenalo prvý, veľmi dôležitý krok k uznaniu princípov, na ktorých stál zahraničný odboj, E. Beneš sa s britským postojom neuspokojil. Jednak mu prekážalo, že vláda Spojeného kráľovstva jeho samotného prijímala vo funkcii prezidenta ČSR len ''[[de facto]]'', jednak veľmi negatívne vnímal dištancovanie sa od jeho poňatia neplatnosti mníchovskej dohody. Zatiaľ čo E. Beneš presadzoval jej neplatnosť ''ab initio'', postoj britskej vlády indikoval skôr neplatnosť dohody ''[[ex nunc]]'', t. j. od 15. marca 1939. Symbolicky sa to odrazilo na skutočnosti, že britská strana vo svojej korešpondencii a dokumentoch v tomto období písala názov štátu a naň sa vzťahujúce adjektíva so spojovníkom (t. j. ''Czecho-Slovak Republic'' – Česko-Slovenská republika, ale aj napr. ''Czecho-Slovak National Bank'' – Česko-Slovenská národná banka). Hoci tento postup zdôvodňovala dokumentami z obdobia vzniku ČSR, ktoré obsahovali označenie štátu so spojovníkom, je zrejmé, že išlo o symbolické zdôraznenie rozdielneho pohľadu na mníchovskú dohodu.<ref>Gronský, s. 428, pozn. 1</ref>
{{Citát|Within six months the solemn pledges given by unscrupulous men who control the destiny of Germany were broken, and the agreement destroyed with a ruthlessness which unmasked the true nature of their reckless ambitions to the whole world.|[[Winston Churchill]] vo vysielaní [[British Broadcasting Corporation|BBC]] 30. septembra 1940<ref>Citované podľa: ’Man's Instinctive Defiance of Tyranny’. In Gilbert, Martin (ed.). ''Churchill: The Power of Words''. London: Bantam Press, 2012. ISBN 9780593070086, pp. 64-65.</ref>|300|Georgia|100}}
{{Citát|I desire to declare on behalf of His Majesty's Government in the United Kingdom that as Germany has destroyed the arrangements concerning Czechoslovakia reached in 1938, in which His Majesty's Government in the United Kingdom participated, His Majesty's Government
regard themselves as free from any engagements in this respect. At the final settlement of the Czechoslovak frontiers to be reached at the end of the war they will not be influenced by any changes effected in and since 1938.|list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Edena československému ministrovi zahraničných vecí J. Masarykovi z 5. augusta 1942<ref>Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 1.</ref>|300|Georgia|100}}
Zo strany Spojeného kráľovstva teda nikdy nedošlo k anulovaniu mníchovskej dohody ''de iure'', ale len ''de facto''. Britská vláda deklarovala, že pri riešení povojnového usporiadania Európy nemieni brať mníchovskú dohodu ani z nej plynúce územné zmeny do úvahy a preto československí predstavitelia vnímali prípadnú požiadavku o explicitnejšiu formuláciu odmietnutia dohody ako zbytočnú. Slovami J. Masaryka: „Between our two countries the Munich Agreement can now be considered as dead.“<ref>Pozri: Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 2.</ref>
==== Postoj Francúzska ====
Na rozdiel od britskej diplomacie, predseda [[Francúzsky národný výbor|Francúzskeho národného výboru]] [[Charles de Gaulle]] pokladal mníchovskú dohodu za neplatnú ''ab initio'', čo vyjadril už pri návšteve E. Beneša v Londýne 8. augusta 1940. Tento postoj oficiálne komunikoval listom z 29. septembra 1942 adresovaným predsedovi exilovej vlády J. Šrámekovi.
{{Citát|(Možno dodať, že?) v tomto duchu Francúzsky národný výbor, odmietajúc dohody podpísané v Mníchove 29. septembra 1938, vyhlasuje, že pokladá tieto dohody za hneď od začiatku neplatné, rovnako ako všetky ďalšie akty, ku ktorým došlo pri vykonávaní alebo v dôsledku týchto dohôd.<br>
Neuznávajúc žiadne územné zmeny týkajúce sa Československa, ktoré nastali v roku 1938 alebo neskôr, zaväzuje sa, že učiní všetko, čo bude v jeho moci, aby sa Československej republike, v jej hraniciach z doby pred septembrom 1938, odstalo všetkých účinných záruk, pokiaľ ide o jej vojenskú a hospodársku bezpečnosť, jej územnú celistvosť a jej politickú jednotu.|list predsedu Francúzskeho národného výboru Ch. de Gaulla predsedovi československej vlády J. Šrámkovi z 29. septembra 1942<ref>''«Vous ajoutez que, dans cet esprit, le Comité national français, rejetant les accords signés à Munich le 29 septembre 1938, proclame solennellement qu’ll considère ces accords comme nuls et non avenus, ainsi que tous les actes accomplis en application ou en conséquence des memes accords. Ne reconnaissant aucun changement territorial affectant la Tchécoslovaquie, survenu en 1938 ou depuis lors, il s’engage à faire tout ce qui sera en son pouvoir pour que la République tchécoslovaque, dans ses frontières d’avant septembre 1938, obtienne toute garantie effective concernant sa sécurité militaire et économique, son intégrité territoriale et son unité politique.»'' Citované podľa: ''Journal Officiel de la France Combattante''. 30 septembre 1942, p. 55-56. Pre český prehľad pozri: {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Beneš
| Meno = Edvard
| OdkazNaAutora = <!-- Edvard Beneš -->
| Rok = 1946
| Titul = Šest let exilu a druhé světové války
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = Družstevní práce
| Strany = 468-469
}}</ref>|300|Georgia|100}}
==== Anulovanie dohody Talianskom a Nemeckom ====
Výsledkom [[Casablanská konferencia|Casablanskej konferencie]] z 24. januára 1943 bolo uznanie bezpodmienečnej kapitulácie ako základným východiskom politiky protihitlerovskej koalície voči štátom [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. To znamenalo, že ak Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Sovietsky zväz súhlasia s anulovaním mníchovskej dohody, porazenecká vláda Talianska a Nemecka nebude mať inú možnosť sa tomuto rozhodnutiu podriadiť.
=== Otázka postavenia Edvarda Beneša ako prezidenta republiky ===
Otázka platnosti či neplatnosti abdikácie E. Beneša z úradu prezidenta republiky je kľúčovou pre normotvorbu prostredníctvom dekrétov prezidenta republiky, nakoľko na jeho postavení ako prezidenta republiky bolo založené Dočasné štátne zriadenie. E. Beneš bol jediným demokraticky zvoleným predstaviteľom Dočasného štátneho zriadenia. Do úradu prezidenta ho zvolilo NZ 18. decembra 1935, pričom z odovzdaných 441 hlasovacích lístkov získal 340 hlasov (24 lístkov hlasovalo za [[Bohumil Němec|Bohumila Němca]], 76 bolo prázdnych a jeden lístok bol neplatný).
{{#tag:ref|Na základe §§ 56 – 58 ústavy prezidenta republiky volilo NZ, pričom pre platnosť voľby bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny celkového počtu členov Poslaneckej snemovne i Senátu NZ a súhlas kvalifikovanej, trojpätinovej väčšiny prítomných členov NZ. Volebné obdobie trvalo sedem rokov.|group=pozn}}
Predstavitelia londýnskeho exilu Benešovu rezignáciu z 5. októbra 1938 nepokladali za platnú z dôvodu. že bola ''„protiprávne vynútená“'' a teda konštatovali, že ''„prezident republiky Dr. E. Beneš zostal hlavou československého štátu nepretržite od 18. 12. 1935“''.<ref>Gronský, s. 433</ref> Tento názor po druhej svetovej vojne zdieľala väčšina českých autorov a politikov. V súčasnosti sa k nemu hlási napr. [[Pavel Winkler]].
Veľký význam mal fakt, že E. Beneša za prezidenta republiky pokladali vlády spojeneckých štátov:
* v liste ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva [[Anthony Eden|Anthonyho Edena]] ministrovi zahraničných vecí ČSR [[Jan Masaryk|Janovi Masarykovi]] z 18. júla 1941 sa uvádzalo, že ''„vláda Jeho Veličenstva považuje teraz postavenie prezidenta a vlády Československej republiky za totožné s postavením ostatných spojeneckých hláv štátov a vlád“'',
* ...
18. decembra 1942 E. Benešovi uplynulo sedemročné volebné obdobie vo funkcii prezidenta (§ 58 ods. 2 ústavy). Voľba nového prezidenta ale nebola možná. Podľa §§ 56 a 38 ods. 2 ústavy bol predseda vlády povinný zvolať spoločnú schôdzu Poslaneckej snemovne i Senátu NZ, na ktorej sa v prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov NZ malo pristúpiť k voľbe nového prezidenta, čo nebolo možné uskutočniť. Preto sa vláda v Dočasnom štátnom zriadení odvolala na § 58 ods. 5 ústavy, podľa ktorého ''„prezident zostáva vo svojej funkcii pokiaľ nebol zvolený prezident nový“''. E. Beneš tak zostal v úrade prezidenta ''„do doby, kedy bude možné vykonať voľbu nového prezidenta“''.<ref>Gronský, s. 433</ref>
=== Dekréty ako dočasné riešenie stavu ústavnej núdze ===
=== Legislatívny proces v dekretálnom období ===
| |||