Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami

Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], osídlenej tiež [[Slovania|slovanským]] obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta|šľachty]] patril k tzv. Natio''natio Hungaricahungarica'' (uhorskému národu).

Od roku [[1304]] vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Roku [[1310]] bol vymenovaný za [[taverník]]a a jedného z troch [[palatín]]ov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch [[1311]] až [[1312]] ovládal alebo kontroloval 14 [[župa|žúp]] a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na [[Spiš (župa)|Spiš]], ovládol [[Zvolenská župa|Zvolenskú župu]] a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad [[Vyšehrad (Maďarsko)|Visegrád]]. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku [[1311]] oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku [[1318]] [[Felicián Zach]]. V roku [[1314]] vpadol na [[Morava (región)|Moravu]] ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]].

Po [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] [[15. jún]]a [[1312]], kedy na bojisko prišli jeho vojská príliš neskoro na to aby zasiahli do boja, sa uzavrel vo svojej dŕžave. V roku 1317 chcel ustanoviť svojho kastelána obsadením mesta [[Nitra]]. Dobyl a vypálil [[Nitriansky hrad]], pri požiari zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, múry opevnenia rozváľal do základov.<ref name="Kronika Slovenska">{{Citácia knihy

Matúš Čák Trenčiansky patrí medzi legendárne postavy slovenskej histórie a literatúry. Pre mnohé generácie slovenských národných buditeľov sa stal romantickým hrdinom vzdorujúcim uhorskej moci a Matúšova zem sa stala akýmsi prototypom slovenského kniežatstva, ktoré zohralo nemalú úlohu pri slovenskom národonárodno-uvedomovacom procese. V tomto duchu bol vyobrazovaný ako nositeľ emancipačných a historických ideí ukazujúcich [[Slovensko]] a [[Slováci|Slovákov]] ako rovnoprávny celok a národ v mnohonárodnostnom Uhorsku. Jeho činnosť na jednej strane umožnila obyvateľstvu [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] dlhšiu dobu žiť nezávisle od uhorského panovníka, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne slovenského obyvateľstva, no na druhej strane jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodárstva aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo.