K porážke republikánov došlo aj napriek masívnej podpore európskej ľavice, najmä zo Sovietskeho zväzu. Príčinou porážky bola predovšetkým vlastná roztrieštenosť republikánskeho tábora, ktorý zahŕňal prakticky všetky centristické a ľavicové politické sily, vrátane odborových organizácií UGT a CNT. Obzvlášť spory medzi komunistami a anarchistami stáli v ceste politickej a vojenskej jednote republikánov.
Predovšetkým vV anarchistami kontrolovaných oblastiachkontrolovanom Aragónsku a Katalánsku okrem vojenského víťazstva republikánov došlo k obrovskej sociálnej revolúcii, pri ktorej došlorobotníci ka roľníci kolektivizáciikolektivizovali pôdypôdu a priemyslupriemysel. S touto revolúciou nesúhlasili ani sovietski komunisti ani demokratickí republikáni. PoNa tom,tomto čoúzemí republikánis porazilipodporou sovietskych zbraní získali vládu komunisti a anarchistov,bolia príslušníkov [[Partido Obrero de Unificación Marxista|Robotníckej strany marxistickej jednoty (Partido Obrero de Unificación Marxista - POUM)]] anarchistizačlenenízačlenili do oficiálnej republikánskej armády a. [[POUMLev Davidovič Trockij|Trockistická]] POUM bola zakázaná ako údajný „nástroj fašistov“ – (takto POUM označili komunisti z veleniavedenia [[Kominterna|Kominterny]]). V májových bojoch v roku [[1937]] tisíce republikánskych vojakov - komunistov aj anarchistov bojovalo navzájom o kontrolu nad Barcelonou.
Pri májových bojoch v roku [[1937]] sa stovky, možno aj tisíce republikánskych vojakov, vzájomne postrieľali pri bojoch o kontrolu nad Barcelonou. Na jar 1939 dlhodobé napätie na republikánskej strane, ktoré ešte posilnili spory o to, či je lepšie vyjednávať, bezpodmienečne sa vzdať, či bojovať ďalej, vyústilo do povstania a bojov v samotnom Madride. Tie prebiehali medzi demokraticky a čiastočne aj anarchisticky orientovanými republikánmi na strane jednej a komunistami a radikálnymi socialistami na strane druhej a skončili porážkou komunistickej strany.
