Verzia z 10:19, 7. február 2016 upraviť Janbedna (diskusia \| príspevky) 683 editací d narodenie Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:06, 6. september 2017 upraviť vrátiť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 20: \| Profesia = lekár \| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> \| Manželka = Emília Mészárosová \| Partnerka = \| Deti = Riadok 36: == Život == Narodil sa [[4. júla]] [[1856]] ako '''Edmundus Félix Antonius Wilhelmus Rikker''' v rodine Jozefa Rickera z Rakúska, ktorý pracoval na óbébskom statku baróna Sinu a v obci Beba Veche vo vtedajšej Torontálskej župe. V roku [[1862]] si jeho otec nechal pomaďarčiť meno na Téry. Mladý Edmund Viliam (po maďarsky Ödön Vilmos) ukončil Gymnázium v Miškovci, kde zmaturoval. Medicínu študoval na lekárskej fakulte [[Trnavská univerzita (historická)\|budapeštianskej univerzity]]. Na začiatku štúdia sa orientoval na chirurgiu, potom na všeobecnú medicínu a verejné zdravotníctvo. Ako študent pracoval v samovzdelávacom a podpornom spolku medikov. V budínskej nemocnici Sv. Jána smeroval k chirurgii, ovplyvnený prednáškami dr. Jozefa Fodora si však zaumienil dosiahnuť kvalifikáciu v odbore všeobecné lekárstvo. Popri štúdiu ako dobrovoľník absolvoval aj vojenskú službu. [[7. novembra]] [[1876]] sa oženil s Emíliou Mészárosovou, dcérou ministerského radcu dr. Ferenca Mészárosa. Vojenskú službu ukončil [[1. októbra]] [[1877]] v budapeštianskej 17. ~~Začal~~vojenskej ~~pracovať~~nemocnici ajs naatestáciou ~~vedeckom~~vedúceho ~~ústave~~vojenského ~~univerzity,~~lekára. ~~urobil~~Začal ajpracovať ~~skúšky~~aj na ~~hlavného~~vedeckom ~~vojenského~~ústave ~~lekára~~univerzity. Vysokoškolský diplom získal [[5. apríla]] [[1879]], nastúpil dráhu praktického lekára. V školskom roku [[1879]]/80 pracoval u profesora Jozefa Kovácsa, kde získal aj diplom chirurga. V roku [[1879]] sa uchádzal o uvoľnené miesto banského lekára v [[Štefultov]]e (dnes súčasť [[Banská Štiavnica\|Banskej Štiavnice]]), ktoré aj získal [[28. novembra]] [[1880]]. V rokoch [[1883]]{{--}}[[1884]] pomáhal pri zdolávaní osýpkovej epidémie detí. Bol epidemickým komisárom v čase cholerovej epidémie v roku [[1892]]. <ref> ŠÚBA, Fond HKG, Spisy hlavného lekára, r.[[1880]]-[[1885]] </ref>.<ref name="Bohuš ml."> {{Citácia periodika \|meno=Ivan\|priezvisko=Bohuš ml. \|titul=Edmund Viliam Téry\|periodikum= Tatry \|ročník=LVI. \|číslo=5\|strany=10-12}}</ref> <br> Od apríla 1884 pre spory s miestnymi funkcionármi Téry prijal funkciu pomocného neplateného koncipienta na uhorskom ministerstve vnútra, ktorému v tom čase podliehali aj zdravotnícke služby. Téry už trvale ostal zamestnancom ministerstva – postupoval od výpomocného koncipienta cez titulárneho až po funkciu zdravotného inšpektora a ministerského radcu, ktorú vykonával od [[17. júna]] [[1890]] prakticky až do svojej smrti. Práca bola spojená s mnohým cestovaním, ale to mu vyhovovalo, pretože mu umožňovalo spoznávať prírodné krásy takrečeno celej vtedajšej uhorskej krajiny, no najmä Slovenska. K zápalu pľúc, ktorý dostal pri inšpekčnej ceste po zajateckých táboroch v zime [[1916]] a [[1917]], sa pridružila duševná depresia spôsobená jednak náročnosťou povolania – vypätie z konfliktov a jednak z vojnových hrôz nezmyselnej [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]], na ktorej mal aj svojich dvoch synov a jeho inak pevný organizmus sa už nedokázal zotaviť. Zomrel v Budapešti [[11. septembra]] [[1917]]. Riadok 49: [[19. decembra]] [[1885]] získal aj kvalifikáciu profesora pre strednú lekársku a zdravotnú školu. Viac rokov bol lekárom mestského divadla. Dlhé roky pôsobil ako vládny komisár pri rigoróznych skúškach. == Turistické a horolezecké aktivity == Dr. Téry bol aj významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo [[Vysoké Tatry (pohorie)\|Vysokých Tatrách]], ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne.<ref> Fotoarchív SBM v B.Š., Turisták lapja, 13, [[1901]] </ref> V Tatrách vzbudil pozornosť svojimi prvovýstupmi najmä na [[Prostredný hrot]] a [[Pyšný štít]], neskôr na [[Lomnický štít]]. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do [[Malá Studená dolina\|Malej Studenej doliny]] sa dodnes volá „Téryho kuloár“. Dr. Téry v roku [[1875]] vstúpil do [[Uhorský karpatský spolok\|Uhorského karpatského spolku]]. Dňa [[5. august]]a [[1877]] bol zvolený za člena ústredného výboru spolku. Keď pôsobil ako lekár v Štefultove [[12. máj]]a [[1882]] založil Sitniansky oddiel Uhorského karpatského spolku. Bol iniciátorom výstavby vyše {{km\|100\|m}} turistických chodníkov v tejto oblasti. Ešte ako študent v roku 1875 navštívil [[Vysoké Tatry (pohorie)\|Vysoké Tatry]]. Horský vodca [[Ján Still]] ho sprevádzal [[5. august]]a [[1876]] počas výstupu na [[Lomnický štít]]. Bol významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. Na [[Prostredný hrot]] [[11. august]]a [[1876]] spolu s horskými vodcami Jánom Stillom, [[Samuel Horvay\|Samuelom Horvayom]] a spoločníkom Paulom Schwartzom z [[Viedeň\|Viedne]]. Dňa [[6. august]]a [[1877]] s horským vodcom [[Martin Spitzkopf-Urban\|Martinom Spitzkopfom]] vystúpil ako prvý na [[Pyšný štít]]. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo [[Vysoké Tatry (pohorie)\|Vysokých Tatrách]], ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne.<ref> Fotoarchív SBM v B.Š., Turisták lapja, 13, [[1901]] </ref> Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do [[Malá Studená dolina\|Malej Studenej doliny]] sa dodnes volá „Téryho kuloár“.<ref name="Bohuš ml." /> Ako redaktor časopisu Turisták lapja Téry venoval široký priestor príspevkom s tatranskou tematikou. Zasadzoval sa proti aktivitám veľkostatkárov v tatranskom regióne. Veľa pozornosti venoval otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva, či o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Téry sa venoval aj fotografovaniu a v prvých ročníkoch vyššie spomenutého časopisu uverejnil mnoho vlastných snímok.

Edmund Viliam Téry: Rozdiel medzi revíziami