Spojené provincie La Platy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 23 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q738144) |
Prerobenie a rozšírenie článku. |
||
Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Zjednotené provincie La Platy
| originálny názov = Provincias Unidas del Río de la Plata
| rok vzniku = 1810
| rok zániku = 1831
| viac pred = nie
| pred 1 = Laplatské vicekráľovstvo
| pred 1 vlajka = Flag_of_Spain_%281785-1873_and_1875-1931%29.svg
| pred info =
| viac po = nie
| po 1 = Bolívia
| po 1 vlajka = Flag_of_Bolivia_%28state%2C_1825-1826%29.svg
| po 2 = Uruguaj
| po 2 vlajka = Flag_of_Uruguay.svg
| po 3 = Argentínska konfederácia
| po 3 vlajka = Flag_of_the_Argentine_Confederation.svg
| šírka 1. sloupce =
| vlajka = Flag_of_Argentina_%281818%29.svg
| článok o vlajke = Vlajka Argentíny
| vlajka veľkosť =
| znak = Sello_asamblea_soberana_-_Argentina_1813.png
| článok o znaku = Znak Argentíny
| znak veľkosť = 70px
| rámček znak =
| hymna = [[Himno Nacional Argentino]]
| článok o hymne =
| motto =
| článok o motte =
| mapa = Provincias_Unidas.png
| mapa veľkosť =
| mapa poznámka = Územie Zjednotených provincii tvorili v roku 1816 tmavozelné ako aj bledozelené oblasti. Tmavozelené územie bolo pod reálnou kontrolou vlády, bledozelné bolo obývané domorodými obyvateľmi a kontrolované rojalistami.
| hlavné mesto = [[Buenos Aires]]
| rozloha =
| rozloha poznámka =
| najvyšší bod =
| najvyšší bod poznámka =
| najdlhšia rieka =
| najdlhšia rieka poznámka=
| počet obyvateľov =
| počet obyvateľov poznámka =
| jazyky = [[španielčina]]
| národnostné zloženie =
| náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]]
| štátne zriadenie = [[republika]]
| materská zem =
| mena = [[argentínsky real]] (od 1813)<br />[[argentínsky sol]] (od 1815)<br />[[argentínske peso]] (od 1826)
| vznik = [[25. máj|25. mája]] [[1810]] ([[Májová revolúcia]])<br />[[9. júl|9. júla]] [[1816]] (vyhlásenie nezávislosti)
| zánik = [[4. január]]a 1831 (prijatie [[Federálny pakt|Federálneho paktu]])
}}
'''Zjednotené provincie La Platy''' ({{V jazyku|spa|Provincias Unidas del Río de la Plata}}), alebo tiež '''Zjednotené provincie Južnej Ameriky''' ({{V jazyku|spa|Provincias Unidas en Sud América}}) bol názov únie, ktorá združovala väčšinu provincii bývalého [[Laplatské vicekráľovstvo|Vicekráľovstva Río de la Plata]] v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], ktoré vznikli vďaka tzv. [[Májová revolúcia|Májovej revolucii]] v roku 1810 a [[Argentínska vojna za nezávislosť|Argentínskej vojne za nezávislosť]] z rokov 1810 až 1818. Hlavné mesto bolo [[Buenos Aires]]. Argentínska ústava uznáva v súčasnosti Zjednotené provincie La Platy (Provincias Unidas del Río de la Plata) za jeden z oficiálnych názvov krajiny, ktorý označuje argentínsky národ v modernom ponímaní.
== História ==
{{Hlavný článok|Májová revolúcia|Argentínska vojna za nezávislosť}}
Zjednotené provincie Río de la Plata boli vytvorené cez zdĺhavý proces, ktorý začal v máji 1810, kedy obyvatelia a vojaci z [[Buenos Aires]], hlavného mesta [[Laplatské vicekráľovstvo|Vicekráľovstva Río de la Plata]], zvrhli španielskeho vicekráľa [[Baltasar Hidalgo de Cisneros|Baltasara Hidalga de Cisnerosa]] v rámci tzv. [[Májová revolúcia|Májovej revolúcie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/independencia/25_de_mayo_mitos.php|titul=25 de mayo de 1810 - Revolución de Mayo|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref>. Aj keď nebola formálne vyhlásená nezávislosť v tejto chvíli a [[Prvá chunta|vláda, ktorá vzišla z tejto revolúcie]] deklarovala vernosť zosadenému španielskemu kráľovi [[Ferdinand VII.|Ferdinandovi VII.]], v skutočnosti sa nová vláda pokúsila o reorganizáciu sociálnych, politických a ekonomických štruktúr vicekráľovstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-593.html|titul=Primera Junta de Gobierno (1810)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}</ref>. Keď čelila okamžitému odporu z niektorých častí vicekráľovstva (napríklad v Banda Oriental – súčasný [[Uruguaj]] – kde sa vyhlásil za vicekráľa [[Francisco Javier de Elío]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/elio.htm|titul=Francisco Javier Elío|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>), tak sa revolúcia veľmi skoro pretransformovala do [[Argentínska vojna za nezávislosť|vojny za nezávislosť]].
Uprostred vojny za nezávislosť a počas celého obdobia od roku 1810 až do roku 1831, prebiehalo niekoľko vážnych konfliktov medzi stále sa meniacimi frakciami, ktoré sa týkali organizácie štátu a politických cieľov jednotlivých revolučných vlád. Na týchto konfliktoch sa podieľali [[Štátny prevrat|štátne prevraty]], rôzne vzbury, politicky motivované procesy, vyhrážky a väznenia oponentov, ktoré nakoniec prerástli do otvorenej [[Argentínske občianske vojny|občianskej vojny]].
=== Počiatočné revolučné vlády ===
{{Hlavný článok|Prvá chunta|Veľká chunta|Prvý triumvirát (Argentína)}}
Okamžite od revolúcie vznikli vážne konflikty medzi rôznymi názormi ohľadom politickej organizácie provincii. Niektorí obhajovali silnú a výkonnú centrálnu vládu s malou zodpovednosťou voči regionálnych záujmom. Tento názor spočiatku presadzovali aj osvietenci a stúpenci nezávislosti. Iní sa snažili o integráciu zástupcov z provincii do väčšieho zhromaždenia. Keď druhý názor získal prevahu, začala v roku 1811 Primera chunta začleňovať zástupcov z provincii. Avšak keď začalo byť zrejmé, že takéto usporiadanie nebolo dostatočne účinné, aby viedlo riadne vojenské úsilie, prevzal výkonné právomoci triumvirát (Prvý triumvirát), kým zhromaždenie si ponechalo iba niektoré kontrolné funkcie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/independencia/creacion_primer_triunvirato.php|titul=Creación del Primer Triunvirato|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref>.
=== Zhromaždenie roku XIII. ===
8. októbra 1812 prebehla v Buenos Aires ďalšia revolúcia, ktorá viedla k zosadeniu tzv. Prvého triumvirátu a jeho nahradeniu [[Druhý triumvirát (Argentína)|Druhým triumvirátom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/el-segundo-triunvirato-21-01-1814/|titul=EL SEGUNDO TRIUNVIRATO (21-01-1814)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Vzburu viedli dvaja revolucionári [[José de San Martín]] a [[Carlos María de Alvear]], táto dostala pomenovanie Revolúcia 8. októbra 1812<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/la-revolucion-del-8-de-octubre-de-1812-2/|titul=LA REVOLUCIÓN DEL 8 DE OCTUBRE DE 1812|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Revolúcia vznikla z dôvodu, že niektorí patrioti sa domnievali, že členovia Prvého triumvirátu nie sú dostatočne oddaní myšlienke nezávislosti. Druhý triumvirát zvolal národné zhromaždenie nazvané Asamblea del Año XIII, teda zhromaždenie roku XIII. Toto sa bez zástupcov niektorých provincii zišlo 31. januára 1813 (z toho vzniklo aj jeho pomenovanie). Úlohou zhromaždenia bolo definovanie vhodného systému pre republiku. Toto de facto znamenalo vyhlásenie nezávislosti na Španielsku a napísanie prvej ústavy nového štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/la-asamblea-general-constituyente-del-ano-xiii-31011813/|titul=LA ASAMBLEA GENERAL CONSTITUYENTE DEL AÑO XIII (31/01/1813)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.
=== Director Supremo ===
Zhromaždenie roku XIII. sa okrem iného rozhodlo vymeniť tzv. Druhý triumvirát za iný orgán, ktorý bude vládnuť v krajine (1814). Tento však už nebol kolektívny, ale jednalo sa o jedno-osobový orgán, ktorý dostal názov Director Supremo de las Provincias Unidas del Río de la Plata, teda Hlavný riaditeľ Zjednotených provincii Río de la Plata. Každý Director Supremo mal mať funkčné obdobie dva roky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiaguerrasyarmas.blogspot.sk/2010/06/el-directorio-argentina.html|titul=El Directorio (Argentina)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Zhromaždenie dúfalo, že pomocou tohto orgánu bude účinnejšie bojovať proti rojalistom, navyše Director Supremo nemal mať neobmedzenú moc, ale mal byť kontrolovaný radou pozostávajúcou z deviatich členov, pričom všetci mali byť zodpovední práve zhromaždeniu. V roku 1820 došlo k podpísaniu Dohody Pilar, čo znamenalo jednak koniec funkcie Directora Supremo a federalizáciu krajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/tratado-del-pilar-2321820/|titul=TRATADO DEL PILAR (23/2/1820)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Zároveň sa začalo šesťročné obdobie bez hlavy štátu nazvané tiež Anarquía del año 20, teda Anarchia 20. rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiaguerrasyarmas.blogspot.sk/2010/06/anarquia-del-ano-20.html|titul=Anarquía del Año 20|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.
=== Vyhlásenie nezávislosti ===
[[Súbor:Acta_Independencia_argentina_quechua.jpg|thumb|náhľad|Deklarácia nezávislosti Zjednotených provincii (1816).]]
Vojenské nezdary z roku 1815, kedy armáda Zjednotených provincii utrpela niekoľko porážok zo strany rojalistov a návrat španielskeho kráľa Ferdinanda VII. na trón znamenali nutnosť definitívne rozhodnúť o politickom statuse krajiny. 9. júla 1816 sa stretlo v meste [[San Miguel de Tucumán]] zhromaždenie reprezentantov provincií (nazývané v súčasnosti Congreso de Tucumán), ktoré vyhlásilo nezávislosť Zjednotených provincii Južnej Ameriky (resp. Zjednotených provincii Río de la Plata) od španielskej koruny, zároveň boli vyhlásené ustanovenia pre vytvorenie ústavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/independencia/congresales_sus_lugares_de_origen_y_profesiones.php|titul=Congreso de Tucumán - Diputados, procedencias y profesiones|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref>.
=== Liga Federal ===
{{Hlavný článok|Liga Federal|Argentínske občianske vojny}}
[[Liga Federal]] (1815-1820), tiež nazývaná Liga slobodných ľudí (Liga de los Pueblos Libres), bol aliancia niektorých provincii súčasnej Argentíny a Uruguaja, ktorá bola organizovaná pod demokratickými federalistickými myšlienkami, ktoré boli silno obhajované ich vodcom [[José Gervasio Artigas|Josém Gervasiom Artigasom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/la-liga-federal/|titul=LA LIGA FEDERAL|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.
Vláda Zjednotených provincii Río de la Plata pocítila rastúcu hrozbu odvolania zo strany Federálnej ligy, takže neurobila nič, čo by znížilo potenciálnu hrozbu portugalskej invázie do provincii Misiones Orientales (v súčasnosti súčasť [[Brazília|Brazílie]]) a Banda Oriental (v súčasnosti [[Uruguaj]]), čo boli hlavné bašty Artigasa. Brazílsky generál [[Carlos Frederico Lecor]] sa domnieval, že jeho početná a materiálna prevaha porazí Artigasa a jeho armádu, čo viedlo k okupácii [[Montevideo|Montevidea]] 20. januára 1817. Boje však pokračovali ďalšie tri roky predovšetkým na vidieku. Artigas bol nahnevaný z pasivity Buenos Aires a tak mu vyhlásil vojnu, keď prehrával s Portugalcami.
1. februára 1820 guvernéri z Federálnej ligy [[Francisco Ramírez]] a [[Estanislao López]] porazili armádu Directora Supremo, čím skončila centralistická vláda Zjednotených provincii a vznikla federálna dohoda (Dohoda Pilar) s [[Buenos Aires (provincia)|provinciou Buenos Aires]]. Podobne Federálna liga skončila, keď sa jej provincie znovupripojili k Zjednoteným provinciám. Artigas bol porazený Portugalcami a ustúpil do provincie Entre Ríos. Tu odmietol Dohodu Pilar a vstúpil do vojny s bývalými spojencami (napríklad guvernérom Franciscom Ramírezom), ktorí rozdrvili zvyšky Artigasovej armády. Artigas tak odišiel do exilu v [[Paraguaj]]i, kde zostal až do svojej smrti. Východné provincie boli anektované Brazíliou v roku 1821.
=== Anarchia 20. rokov ===
Zhromaždenie reprezentantov provincii (Congreso de Tucumán) prijalo v roku 1819 novú ústavu. Táto však bola prijatá iba zástupcami Buenos Aires, no odmietnutá ostatnými provinciami, takže nezačala vôbec platiť. Bitka pri potoku Cepeda v roku 1820 zmarila cieľ lídrov Buenos Aires riadiť krajinu pod argentínskou ústavou z roku 1819. V roku 1820 došlo k podpísaniu Dohody Pilar, čím sa krajina federalizovala, no zároveň s koncom posledného Directora Supremo v rovnakom roku stratila na 6 rokov hlavu štátu. Medzi rokmi 1820 a 1826 Zjednotené provincie fungovali ako voľná aliancia autonómnych provincii, ktoré spolu fungovali na základe paktov a zmlúv. Absentovala však skutočná ústredná vláda. Medzinárodné vzťahy celého spoločenstva však riadil guvernér Buenos Aires. V roku 1826 získal dostatočnú silu [[Bernardino Rivadavia]], ktorý sa stal prvým prezidentom. Vo funkcii však bol iba rok a pol, keďže čelil množstvu domácich problémov a aj následnej vojne s Brazíliou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/r/rivadavia.php|titul=Bernardino Rivadavia|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.
=== Vojna s Brazíliou a nezávislosť Uruguaja ===
[[Súbor:Battle_of_Sarandi%2C_Juan_Manuel_Blanes.jpg|thumb|náhľad|Bitka pri Sarandí (1825). Zjednotené provincie tvorené vojakmi z Banda Oriental porazili Brazíliu.]]
V roku 1825 začala vojna s Brazíliou. Slabosť a rozpoltenosť Zjednotených provincii využila Brazília, ktorá už v roku 1816 zaútočila na východné časti krajiny a v januári 1817 okupovala Montevideo. Miestne sily definitívne porazili Brazílčania v roku 1820 a anektovali tak niektoré časti východných provincii, ktoré boli známe pod označením Cisplatina. Po vyhlásení nezávislosti Brazílie na Portugalsku sa Cisplatina stala súčasťou Brazílskej ríše. Obyvateľstvo v týchto oblastiach, predovšetkým v Cisplatine (Banda Oriental), však bolo voči Brazílčanom pomerne nepriateľské. Zjednotené provincie tak obyvateľstvu poskytli politickú a materiálu podporu, pretože sa domnievali, že im to pomôže nastoliť znova vlastnú vládu nad týmto regiónom. Odpor miestneho obyvateľstva viedli [[Fructuoso Rivera]] a [[Juan Antonio Lavalleja]]. V roku 1825 zvolali títo zhromaždenie na ktorom vyhlásili nezávislosť od Brazílie a potvrdili opätovne vernosť Zjednoteným provinciám. Ako odpoveď vyhlásila Brazília Zjednoteným provinciám vojnu. Brazília sa snažila využiť svoju námornú prevahu a zahájila blokádu [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]] a tým aj obchodu do Zjednotených provincii. Po počiatočných úspechoch menšej argentínskej flotily však Brazília využila svoju prevahu a zvíťazila v rozhodujúcej námornej bitke pri Monte Santiago (7-8. apríl 1827), čím úspešne predĺžila námornú blokádu Buenos Aires. V pozemných bitkách však boli Argentínčania oveľa úspešnejší, keď potupili brazílskeho cisára, ktorý sa musel vzdať priameho velenia nad armádou a vrátiť sa do hlavného mesta Brazílie. V bitke pri Ituzaingó zvíťazili Argentínčania a zabránili tak prípadnému postupu Brazílčanov k Buenos Aires. V bitke pri meste Sarandí jednoznačne vyhrali jednotky Zjednotených provincii, ktoré však tvorili iba bojovníci z Banda Oriental. Neuspokojivé výsledky znamenali, že konflikt sa stal v Brazílii veľmi nepopulárnym, pričom aj veľmi zaťažoval štátny rozpočet oboch krajín. Obe bojujúce strany tak pristúpili k podpisu Dohody z Montevidea (1828), ktorá ukončila vojenský konflikt. Cisplatina tak dostala nezávislosť pod názvom Východná republika Uruguaj, čo je predchodca súčasného Uruguaja.
=== Obnovenie občianskej vojny ===
Keď sa argentínske jednotky vrátili z vojny s Brazíliou do Buenos Aires, ich veliteľ [[Juan Lavalle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/l/lavalle.php|titul=Juan Lavalle|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref> viedol vojenský prevrat proti guvernérovi [[Manuel Dorrego|Manuelovi Dorregovi]], ktorého pri prevrate popravili (1. december 1828). Lavalle začal ťaženie proti federalistom. Odpor voči Lavallovi zorganizoval [[Juan Manuel de Rosas]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/r/rosas.php|titul=Juan Manuel de Rosas|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Rosas donútil Lavalla opustiť vládu a obnovil parlament. Lavallov spojenec [[José María Paz]] následne v roku 1830 zorganizoval tzv. [[Unitárna liga|Unitárnu ligu]], do ktorej sa pripojilo deväť západných a severných provincii krajiny. Naopak Rosas podpísal v roku 1831 tzv. [[Federálny pakt]] (Pacto Federal), do ktorého sa pridali okrem Buenos Aires aj provincie [[Santa Fe (argentínska provincia)|Santa Fe]] a [[Entre Ríos]]. Všetky unitárne provincie však boli v prebiehajúcom konflikte porazené a pripojili sa k paktu, čím vznikla [[Argentínska konfederácia]]. Rosas sa zostal guvernérom Buenos Aires, ktorá sa stala hlavnou funkciou v konfederácii zodpovednou za medzinárodné vzťahy celej krajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/epoca_de_rosas/pacto_federal_del_4_de_enero_de_1831.php|titul=Pacto Federal del 4 de enero de 1831|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.
== Geografia ==
[[Súbor:Unitedprovincescirca1820.jpeg|thumb|500px|Zjednotené provincie v rôznych časových obdobiach - 1820, 1821, 1822 a 1825.]]
Zjednotené provincie boli ohraničené na juhu riedko osídlenými územiami juhoamerických nížin zvaných Pampas a [[Patagónia|Patagóniou]]. Tieto boli obývané predovšetkým pôvodnými obyvateľmi z kmeňov [[Mapuče]], [[Ranquel]] a [[Puelche]]. Na severe tvorilo hranicu územie nazývané [[Gran Chaco]], kde žili domorodé kmene ľudí [[Guajkurovia]]. Na severozápade, oproti Hornému Peru ležalo [[Peruánske vicekráľovstvo]]. Oproti cez [[Andy]] na západnej strane ležal [[Guvernerát Čile]], ktorý bol taktiež pod kontrolou Španielov. Severovýchodne ležala koloniálna [[Brazília]], súčasť [[Portugalsko|Portugalska]], ktorá sa neskôr v roku 1821 stala Brazílskou ríšou.
== Vláda a politický systém ==
Zmena z Vicekráľovstva Río de la Plata na Zjednotené provincie Río de la Plata nebolo iba o zmene guvernérov, ale revolučný proces, ktorý vymenil [[Absolutistická monarchia|absolutistickú monarchiu]] za [[Republika|republiku]]. Hlavnou inšpiráciou bolo [[osvietenstvo]] v Španielsku, nové ideály a myšlienky a [[Španielska vojna za nezávislosť]], kedy chýbal po abdikácii posledného [[Bourbonovci|bourbonovského]] kráľa legitímny vládca. Koncept [[Deľba moci|deľby moci]] sa postupne stal nástrojom na zabránenie despotizmu.
Nová politická situácia vytvorila veľký politický konflikt medzi mestami z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že z dôvodu absencie kráľa (španielskeho) a teda aj jeho kráľovskej suverenity, nebolo jasné, kto a ako si môže nárokovať rovnakú suverenitu. Niektorí ľudia sa domnievali, že táto prešla na iných členov kráľovskej rodiny (resp. inú osobu patriacu k monarchii), kým iní boli presvedčení, že táto suverenita prešla na ľud, resp. sa ľudu vrátila a teda ľud mal právo si vládnuť sám. Vertikálna štruktúra absolutistickej monarchie bola tiež ohrozená. Patrioti verili, že všetky mestá, tak španielske ako aj americké, majú právo na vlastnú vládu, kým rojalisti boli presvedčení, že takéto právo majú iba mestá v európskom Španielsku, nie v kolóniách. Podľa rojalistov mali americké kolónie prijať vládu, ktorú im určí španielska vláda.
Druhým dôvodom konfliktu bola povaha nových vlád, ktoré seba deklarovali ako provizórne iba na čas, kým bude na tróne chýbať legitímny kráľ. Tieto vlády však napriek tomu robili pomerné silné zmeny v politickej organizácii. Na rozdiel od [[Prvá venezuelská republika|Prvej venezuelskej republiky]], ktorá vyhlásila nezávislosť veľmi skoro, Zjednotené provincie La Platy boli konfrontované s nekonzistentným vládnutím, ktoré spočívalo napríklad v existencii nezávislého štátu, ktorý však nevyhlásil formálnu nezávislosť.
== Rozdelenie Laplatského vicekráľovstva ==
Ako výsledok vojen dosiahli provincie nezávislosť v rámci nových štátnych útvarov:
=== Bolívia ===
Päť provincii vytvorilo štát [[Bolívia]]:
* [[Charcas (provincia)|Charcas]]
* [[Cochabamba]]
* [[Mizque]]
* [[Chichas]]
* [[Tarija (provincia)|Tarija]]
=== Uruguaj ===
Provincia nazývaná Banda Oriental (teda Východná provincia) sa stala nezávislou ako [[Uruguaj]], pôvodne Východná republika Uruguaj.
=== Brazília ===
[[Misiones Orientales]] bola de iure uznaná za [[Brazília|brazílsku]] po vojne so Zjednotenými provinciami.
=== Argentína ===
Po dlhej občianskej vojne vstúpili nasledujúce provincie do [[Argentína|Argentínskej republiky]]:
* [[Buenos Aires (provincia)|Buenos Aires]]
** Vojenská posádka v [[Carmen de Patagones]] v provincii [[Patagónia]] je v súčasnosti súčasť provincie Buenos Aires
* [[Catamarca (argentínska provincia)|Catamarca]]
* [[Córdoba (argentínska provincia)|Córdoba]]
* [[Corrientes (argentínska provincia)|Corrientes]]
* [[Entre Ríos]]
* [[Jujuy]]
* [[La Rioja (argentínska provincia)|La Rioja]]
* [[Mendoza (argentínska provincia)|Mendoza]]
* [[Salta (argentínska provincia)|Salta]]
* [[San Juan (argentínska provincia)|San Juan]]
* [[San Luis (argentínska provincia)|San Luis]]
* [[Santa Fe (argentínska provincia)|Santa Fe]]
* [[Santiago del Estero (argentínska provincia)|Santiago del Estero]]
* [[Tucumán (argentínska provincia)|Tucumán]]
=== Falklandské ostrovy ===
Zjednotené provincie sa pokúsili získať kontrolu nad [[Falklandy|Falklandskými ostrovmi]] (v Argentíne nazývané Malvínske ostrovy) prostredníctvom obchodu, či udelením práva rybolovu a lovu. Kolónia bola na ostrovoch založená už v roku 1826, resp. 1828. Osídľovaním ostrovov sa zaoberali hlavne Jorge Pacheco a Luis Vernet. Vernet okrem iného hľadal podporu aj na britskom konzuláte. V roku 1829 požiadal o ochranu Zjednotené provincie, aby tieto vyslali vojnovú loď do oblasti, no žiadna nebola k dispozícii. Vernet bol menovaný za vojenského a civilného veliteľa ostrova, čo vyvolalo britské protesty. Pokusy regulovať rybolov a plavbu viedli ku konfliktu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi Americkými]]. Ostrovy sa tak dostali do neporiadku. Argentína tak vyslala majora Estebana Mestiviera, aby tu vytvoril trestaneckú kolóniu, no tento bol krátko po svojom príchode na ostrovy v roku 1832 zavraždený. Protesty Britov voči menovaniu Mestiviera nemali žiadnu odozvu a tak Briti vyslali námornú flotilu na obnovenie britskej nadvlády nad ostrovmi v decembri 1832.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=United Provinces of Río de la Plata}}
== Externé odkazy ==
== Zdroje ==
* J. Chalupa ''Ďejiny Argentiny, Uruguaye a Chile'', Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934
* {{preklad|en|United Provinces of the Rio de la Plata|788341476}}
[[Kategória:Dejiny Argentíny| ]]
[[Kategória:Dejiny Uruguaja]]
[[Kategória:Dejiny Bolívie]]
[[Kategória:Argentína]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
| |||