Fluór: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
gramaticka chyba
gramaticke chyby
Riadok 104:
Fluór sa v prírode vyskytuje len vo viazanej forme a to vo forme minerálov. Najrozšírenejšími minerálnymi zdrojmi fluóru sú fluorapatit (Ca<sub>5</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>3</sub>F) a fluorit (CaF<sub>2</sub>), inak nazývaný aj kazivec. Fluór sa vyskytuje aj v organizmoch stavovcov ako stavebná časť kostí a zubnej skloviny, čiže jeho význam je esenciálny pre rast a vývoj jedinca.
 
Priemyselná výroba fluóru je založená na Moissanovej metóde vyvinutej v roku 1886. V prvom stupni sa fluorit (CaF<sub>2</sub>) zahrieva v prostredí koncentrovanej kyseliny sírovej (H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>) za vzniku bezvodéhobezvodného fluorovodíka (HF). Fluorovodík sa zmieša s fluoridom draselným (KF) a vytvorí hydrogéndifluorid draselný (KHF<sub>2</sub>). Elektrolýzou hydrogéndifluoridu draselného sa na anóde uvoľňuje molekulárny plynný fluór (F<sub>2</sub>) a na katóde plynný vodík. Použitím hydrogéndifluoridu draselného na elektrolýzu miesto fluorovodíka je výhodnejšie pre zvýšenie vodivosti elektrolytu.
CaF<sub>2</sub> (s) + H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> (aq., konc.) → 2 HF (g) + CaSO<sub>4</sub> (s)
HF (l) + KF(s) → KHF<sub>2</sub> (aq)
Riadok 116:
Fluór vo forme kazivca (CaF<sub>2</sub>) bol prvýkrát opísaný v roku 1530 Georgiusom Agricolom ako prímes na zníženie bodu topenia kovov a minerálov. V roku 1670 zistil germánsky vedec Schwanhard, že v kyslom prostredí kazivec leptá sklo. H. Davy, Gay-Lussac a mnoho iných stredovekých vedcov využívali a popisovali vlastnosti kyseliny fluorovodíkovej vytvorenej okyslením kazivca koncentrovanou kyselinou sírovou.
 
Títo vedci zistili, že okyslením kazivca objavili kyselinu, ktorá obsahuje dovtedy neznámy prvok. 74 rokov sa pokúšali mnohí vedci izolovať tento prvok, ale kvôli jeho vysokej reaktivite sa im to nedarilo. V roku 1886 sa to napokon podarilo Henrimu MoissanovyMoissanovi, ktorý za jeho výrobu dostal v roku 1906 Nobelovu cenu. Kvôli vysokej jedovatosti osleplo či umrelo viacero vedcov, ktorý sa ho pokúšali izolovať. Dodnes sa označujú ako “fluóroví martýri”.
 
Prvá výroba fluóru vo veľkom rozsahu bola potrebná pre výrobu atómovej bomby v Manhattanskom projekte počas 2. svetovej vojny. Tu bol použitý hexafluorid uránu (UF<sub>6</sub>) ako plynný nosič uránu na separáciu izotopu uránu <sup>235</sup>U a <sup>238</sup>U. Dodnes sa používa hexafluorid uránu pri procesoch plynovej difúzie a odstreďovacom procese pri obohacovaní uránu pre výrobu jadrového paliva. V Manhattanskom projekte sa zistilo, že bol prítomný plynný molekulárny fluór ako samovoľný dekompozičný produkt UF<sub>6</sub>. Problém s fluórovou koróziou potrubí bol vyriešený ich elektrolytickým pokovovaním niklom, ktorý nereaguje s fluórom. Spoje a ohybné časti boli vyrobené z teflonu (teflon je polymerizovaný tetrafluóretén), ktorý bol zosyntetizovaný prvýkrát v tej dobe a je inertný voči F<sub>2</sub>.