Meleagros (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Kráľ usporiadal veľký hon, v hlbokom lesnom údolí vyplašili hrozného diviaka a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, kde ho dostihol šíp [[Atalanta|Atalanty]] a zabodol sa mu za ucho. Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou, prudko útočili a [[Ankaios (argonaut)|Ankaios]] sa diviakovi postavil zoči voči s ostrou sekerou. Diviak však zaútočil prvý a vrazil mu tesáky do brucha, v okamihu bol lovec mŕtvy. Ostatní lovci sa netrafili, až Meleagros diviaka nakoniec predsa len zabil.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,414.</ref> Kožu zabitého diviaka, svoju korisť, daroval Atalante, čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali, to ale popudilo Meleagra tak, že v hádke zabil dvoch svojich strýkov.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,425.</ref>[[Súbor:Jacob Jordaens - Meleager and Atalanta, 1620-1650.jpg|náhľad|''Meleagros a Atalanta'', autor:[[Jacob Jordaens]] (1593–1678)]]

 

 

Iná verzia tejto báje udalosti po skončení honu líči tak, že sa lovci hádali, kto sa o zabitie diviaka najviac zaslúžil. Od urážok prešlo až k nepriateľským činom a nakoniec z toho bola vojna medzi Kalydónom a vedľajším Pleurónom. Do čela vojska sa postavil Meleagros a cudzie vojská zahnal na útek. Nešťastnou náhodou však v boji zabil brata svojej matky. Altheia syna prekliala a on z hnevu opustil vojsko a uchýlil sa k svojej manželke [[Kleopatra (Messénia)|Kleopatre]]. V jeho neprítomnosti nepriateľ znovu zaútočil a mesto obkľúčil. Tu už však Kalydónčania prosili Meleagra, aby sa vrátil do velenia armády, ale on nepovolil až keď nepriatelia už takmer dobyli mesto, potom ich silou zahnal. Mesto bolo zachránené, nie však Meleagros – bohovia vypočuli matkinu kliatbu a [[Apolón]] ho zahubil šípom.