Meleagros (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN fix; ISBN norm.
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Jazykové úpravy
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 22:
Kráľ usporiadal veľký hon, v hlbokom lesnom údolí vyplašili hrozného diviaka a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, kde ho dostihol šíp [[Atalanta|Atalanty]] a zabodol sa mu za ucho. Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou, prudko útočili a [[Ankaios (argonaut)|Ankaios]] sa diviakovi postavil zoči voči s ostrou sekerou. Diviak však zaútočil prvý a vrazil mu tesáky do brucha, v okamihu bol lovec mŕtvy. Ostatní lovci sa netrafili, až Meleagros diviaka nakoniec predsa len zabil.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,414.</ref> Kožu zabitého diviaka, svoju korisť, daroval Atalante, čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali, to ale popudilo Meleagra tak, že v hádke zabil dvoch svojich strýkov.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,425.</ref>[[Súbor:Jacob Jordaens - Meleager and Atalanta, 1620-1650.jpg|náhľad|''Meleagros a Atalanta'', autor:[[Jacob Jordaens]] (1593–1678)]]
 
[[Althaia]], Meleagrova matka, si najprv myslela, že jej bratia sú obeťou lovu, ale keď sa dozvedela pravdu, nahnevala sa a myslela na pomstu.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,445.</ref> Spomenula si na starú veštbu pri narodení syna, keď bohyne osudu [[Moiry (grécka mytológia)|Moiry]] určili, že bude žiť tak dlho, dokiaľ nedohorí poleno, ktoré hodili do krbukozuba.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,451.</ref> Althaia nato poleno z krbukozuba vytiahla, zahasila ho a schovala. V tej chvíli Meleagros začal slabnúť a v bolestiach za chvíľu skonal.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,511.</ref> Celé mesto plakalo, kráľ prepadol hlbokému zármutku a matka, ktorá si uvedomila čo urobila, prebodla sa mečom. Jeho dve sestry sa utápali v žiali. Po toľkých nešťastiach a pohromách sa bohyňa [[Artemis (bohyňa)|Artemis]] prestala hnevať a Meleagrove sestry premenila v perličky.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', XIII,526.</ref>
 
Iná verzia tejto báje udalosti po skončení honu líči tak, že sa lovci hádali, kto sa o zabitie diviaka najviac zaslúžil. Od urážok prešlo až k nepriateľským činom a nakoniec z toho bola vojna medzi Kalydónom a vedľajším Pleurónom. Do čela vojska sa postavil Meleagros a cudzie vojská zahnal na útek. Nešťastnou náhodou však v boji zabil brata svojej matky. Altheia syna prekliala a on z hnevu opustil vojsko a uchýlil sa k svojej manželke [[Kleopatra (Messénia)|Kleopatre]]. V jeho neprítomnosti nepriateľ znovu zaútočil a mesto obkľúčil. Tu už však Kalydónčania prosili Meleagra, aby sa vrátil do velenia armády, ale on nepovolil až keď nepriatelia už takmer dobyli mesto, potom ich silou zahnal. Mesto bolo zachránené, nie však Meleagros – bohovia vypočuli matkinu kliatbu a [[Apolón]] ho zahubil šípom.