Spojené provincie La Platy: Rozdiel medzi revíziami

| mapa poznámka = Územie ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií tvorili v roku 1816 tmavozelnétmavozelené ako aja bledozelené oblasti. Tmavozelené územie bolo pod reálnou kontrolou vlády, bledozelnébledozelené bolo obývané domorodými obyvateľmi a kontrolované rojalistami.

}}</ref>; {{V jazyku|spa|Provincias Unidas del Río de la Plata}}, {{V jazyku|spa|Provincias Unidas en Sud América}}) bol názov únie, ktorá združovala väčšinu provincii bývalého [[Miestokráľovstvo Río de la Plata|Miestokráľovstva Río de la Plata]] v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], ktoré vznikli vďaka tzv. [[Májová revolúcia|Májovej revolucii]] v roku 1810 a [[Argentínska vojna za nezávislosť|Argentínskej vojne za nezávislosť]] z rokov 1810 až 1818. Hlavné mesto bolo [[Buenos Aires]]. Argentínska ústava uznáva v súčasnosti ZjednotenéSpojené provincie La Platy (Provincias Unidas del Río de la Plata) za jeden z oficiálnych názvov krajiny, ktorý označuje argentínsky národ v modernom ponímaní.

ZjednotenéSpojené provincie RíoLa de la PlataPlaty boli vytvorené cez zdĺhavý proces, ktorý začal v máji 1810, kedy obyvatelia a vojaci z [[Buenos Aires]], hlavného mesta [[Miestokráľovstvo Río de la Plata|Miestokráľovstva Río de la Plata]], zvrhli španielskeho miestokráľa [[Baltasar Hidalgo de Cisneros|Baltasara Hidalga de Cisnerosa]] v rámci tzv. [[Májová revolúcia|Májovej revolúcie]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/independencia/25_de_mayo_mitos.php|titul=25 de mayo de 1810 - Revolución de Mayo|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref>. Aj keď nebola formálne vyhlásená nezávislosť v tejto chvíli a [[Prvá chunta|vláda, ktorá vzišla z tejto revolúcie]] deklarovala vernosť zosadenému španielskemu kráľovi [[Ferdinand VII.|Ferdinandovi VII.]], v skutočnosti sa nová vláda pokúsila o reorganizáciu sociálnych, politických a ekonomických štruktúr miestokráľovstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-593.html|titul=Primera Junta de Gobierno (1810)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}</ref>. Keď čelila okamžitému odporu z niektorých častí miestokráľovstva (napríklad v Banda Oriental – súčasný [[Uruguaj]] – kde sa vyhlásil za miestokráľa [[Francisco Javier de Elío]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/elio.htm|titul=Francisco Javier Elío|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>), tak sa revolúcia veľmi skoro pretransformovala do [[Argentínska vojna za nezávislosť|vojny za nezávislosť]].

Zhromaždenie roku XIII. sa okrem iného rozhodlo vymeniť tzv. Druhý triumvirát za iný orgán, ktorý bude vládnuť v krajine (1814). Tento však už nebol kolektívny, ale jednalo sa o jedno-osobový orgán, ktorý dostal názov Director Supremo de las Provincias Unidas del Río de la Plata, teda Hlavný"hlavný riaditeľ" ZjednotenýchSpojených provincii RíoLa de la PlataPlaty. Každý Director Supremo mal mať funkčné obdobie dva roky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiaguerrasyarmas.blogspot.sk/2010/06/el-directorio-argentina.html|titul=El Directorio (Argentina)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Zhromaždenie dúfalo, že pomocou tohto orgánu bude účinnejšie bojovať proti rojalistom, navyše Director Supremo nemal mať neobmedzenú moc, ale mal byť kontrolovaný radou pozostávajúcou z deviatich členov, pričom všetci mali byť zodpovední práve zhromaždeniu. V roku 1820 došlo k podpísaniu Dohody Pilar, čo znamenalo jednak koniec funkcie Directora Supremo a federalizáciu krajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/tratado-del-pilar-2321820/|titul=TRATADO DEL PILAR (23/2/1820)|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>. Zároveň sa začalo šesťročné obdobie bez hlavy štátu nazvané tiež Anarquía del año 20, teda Anarchia 20. rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiaguerrasyarmas.blogspot.sk/2010/06/anarquia-del-ano-20.html|titul=Anarquía del Año 20|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.

[[Súbor:Acta_Independencia_argentina_quechua.jpg|thumb|náhľad|Deklarácia nezávislosti ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií (1816).]]

Vojenské nezdary z roku 1815, kedy armáda ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií utrpela niekoľko porážok zo strany rojalistov a návrat španielskeho kráľa Ferdinanda VII. na trón znamenali nutnosť definitívne rozhodnúť o politickom statuse krajiny. 9. júla 1816 sa stretlo v meste [[San Miguel de Tucumán]] zhromaždenie reprezentantov provincií (nazývané v súčasnosti Congreso de Tucumán), ktoré vyhlásilo nezávislosť ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií Južnej Ameriky (resp. ZjednotenýchSpojených provincii Río deprovincií laLa PlataPlaty) od španielskej koruny, zároveň boli vyhlásené ustanovenia pre vytvorenie ústavy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/independencia/congresales_sus_lugares_de_origen_y_profesiones.php|titul=Congreso de Tucumán - Diputados, procedencias y profesiones|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref>.

Vláda ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií RíoLa de la PlataPlaty pocítila rastúcu hrozbu odvolania zo strany Federálnej ligy, takže neurobila nič, čo by znížilo potenciálnu hrozbu portugalskej invázie do provincii Misiones Orientales (v súčasnosti súčasť [[Brazília|Brazílie]]) a Banda Oriental (v súčasnosti [[Uruguaj]]), čo boli hlavné bašty Artigasa. Brazílsky generál [[Carlos Frederico Lecor]] sa domnieval, že jeho početná a materiálna prevaha porazí Artigasa a jeho armádu, čo viedlo k okupácii [[Montevideo|Montevidea]] 20. januára 1817. Boje však pokračovali ďalšie tri roky predovšetkým na vidieku. Artigas bol nahnevaný z pasivity Buenos Aires a tak mu vyhlásil vojnu, keď prehrával s Portugalcami.

1. februára 1820 guvernéri z Federálnej ligy [[Francisco Ramírez]] a [[Estanislao López]] porazili armádu Directora Supremo, čím skončila centralistická vláda ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií a vznikla federálna dohoda (Dohoda Pilar) s [[Buenos Aires (provincia)|provinciou Buenos Aires]]. Podobne Federálna liga skončila, keď sa jej provincie znovupripojili k ZjednotenýmSpojeným provinciám. Artigas bol porazený Portugalcami a ustúpil do provincie Entre Ríos. Tu odmietol Dohodu Pilar a vstúpil do vojny s bývalými spojencami (napríklad guvernérom Franciscom Ramírezom), ktorí rozdrvili zvyšky Artigasovej armády. Artigas tak odišiel do exilu v [[Paraguaj]]i, kde zostal až do svojej smrti. Východné provincie boli anektované Brazíliou v roku 1821.

Zhromaždenie reprezentantov provincii (Congreso de Tucumán) prijalo v roku 1819 novú ústavu. Táto však bola prijatá iba zástupcami Buenos Aires, no odmietnutá ostatnými provinciami, takže nezačala vôbec platiť. Bitka pri potoku Cepeda v roku 1820 zmarila cieľ lídrov Buenos Aires riadiť krajinu pod argentínskou ústavou z roku 1819. V roku 1820 došlo k podpísaniu Dohody Pilar, čím sa krajina federalizovala, no zároveň s koncom posledného Directora Supremo v rovnakom roku stratila na 6 rokov hlavu štátu. Medzi rokmi 1820 a 1826 ZjednotenéSpojené provincie fungovali ako voľná aliancia autonómnych provincii, ktoré spolu fungovali na základe paktov a zmlúv. Absentovala však skutočná ústredná vláda. Medzinárodné vzťahy celého spoločenstva však riadil guvernér Buenos Aires. V roku 1826 získal dostatočnú silu [[Bernardino Rivadavia]], ktorý sa stal prvým prezidentom. Vo funkcii však bol iba rok a pol, keďže čelil množstvu domácich problémov a aj následnej vojne s Brazíliou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/r/rivadavia.php|titul=Bernardino Rivadavia|dátum prístupu=2017-09-05|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}</ref>.

[[Súbor:Battle_of_Sarandi%2C_Juan_Manuel_Blanes.jpg|thumb|náhľad|Bitka pri Sarandí (1825). ZjednotenéSpojené provincie tvorené vojakmi z Banda Oriental porazili Brazíliu.]]

V roku 1825 začala vojna s Brazíliou. Slabosť a rozpoltenosť ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií využila Brazília, ktorá už v roku 1816 zaútočila na východné časti krajiny a v januári 1817 okupovala Montevideo. Miestne sily definitívne porazili Brazílčania v roku 1820 a anektovali tak niektoré časti východných provincii, ktoré boli známe pod označením Cisplatina. Po vyhlásení nezávislosti Brazílie na Portugalsku sa Cisplatina stala súčasťou Brazílskej ríše. Obyvateľstvo v týchto oblastiach, predovšetkým v Cisplatine (Banda Oriental), však bolo voči Brazílčanom pomerne nepriateľské. ZjednotenéSpojené provincie tak obyvateľstvu poskytli politickú a materiálu podporu, pretože sa domnievali, že im to pomôže nastoliť znova vlastnú vládu nad týmto regiónom. Odpor miestneho obyvateľstva viedli [[Fructuoso Rivera]] a [[Juan Antonio Lavalleja]]. V roku 1825 zvolali títo zhromaždenie na ktorom vyhlásili nezávislosť od Brazílie a potvrdili opätovne vernosť ZjednotenýmSpojeným provinciám. Ako odpoveď vyhlásila Brazília Zjednoteným provinciám vojnu. Brazília sa snažila využiť svoju námornú prevahu a zahájila blokádu [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]] a tým aj obchodu do Zjednotených provincii. Po počiatočných úspechoch menšej argentínskej flotily však Brazília využila svoju prevahu a zvíťazila v rozhodujúcej námornej bitke pri Monte Santiago (7-8. apríl 1827), čím úspešne predĺžila námornú blokádu Buenos Aires. V pozemných bitkách však boli Argentínčania oveľa úspešnejší, keď potupili brazílskeho cisára, ktorý sa musel vzdať priameho velenia nad armádou a vrátiť sa do hlavného mesta Brazílie. V bitke pri Ituzaingó zvíťazili Argentínčania a zabránili tak prípadnému postupu Brazílčanov k Buenos Aires. V bitke pri meste Sarandí jednoznačne vyhrali jednotky Zjednotených provincii, ktoré však tvorili iba bojovníci z Banda Oriental. Neuspokojivé výsledky znamenali, že konflikt sa stal v Brazílii veľmi nepopulárnym, pričom aj veľmi zaťažoval štátny rozpočet oboch krajín. Obe bojujúce strany tak pristúpili k podpisu Dohody z Montevidea (1828), ktorá ukončila vojenský konflikt. Cisplatina tak dostala nezávislosť pod názvom Východná republika Uruguaj, čo je predchodca súčasného Uruguaja.