Spojené provincie La Platy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 129:
=== Vojna s Brazíliou a nezávislosť Uruguaja ===
[[Súbor:Battle_of_Sarandi%2C_Juan_Manuel_Blanes.jpg|thumb|náhľad|Bitka pri Sarandí (1825). Spojené provincie tvorené vojakmi z Banda Oriental porazili Brazíliu.]]
V roku 1825 začala vojna s Brazíliou. Slabosť a rozpoltenosť Spojených provincií využila Brazília, ktorá už v roku 1816 zaútočila na východné časti krajiny a v januári 1817 okupovala Montevideo. Miestne sily definitívne porazili Brazílčania v roku 1820 a anektovali tak niektoré časti východných provincii, ktoré boli známe pod označením Cisplatina. Po vyhlásení nezávislosti Brazílie na Portugalsku sa Cisplatina stala súčasťou Brazílskej ríše. Obyvateľstvo v týchto oblastiach, predovšetkým v Cisplatine (Banda Oriental), však bolo voči Brazílčanom pomerne nepriateľské. Spojené provincie tak obyvateľstvu poskytli politickú a materiálu podporu, pretože sa domnievali, že im to pomôže nastoliť znova vlastnú vládu nad týmto regiónom. Odpor miestneho obyvateľstva viedli [[Fructuoso Rivera]] a [[Juan Antonio Lavalleja]]. V roku 1825 zvolali títo zhromaždenie na ktorom vyhlásili nezávislosť od Brazílie a potvrdili opätovne vernosť Spojeným provinciám. Ako odpoveď vyhlásila Brazília ZjednotenýmSpojeným provinciám vojnu. Brazília sa snažila využiť svoju námornú prevahu a zahájila blokádu [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]] a tým aj obchodu do ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií. Po počiatočných úspechoch menšej argentínskej flotily však Brazília využila svoju prevahu a zvíťazila v rozhodujúcej námornej bitke pri Monte Santiago (7-8. apríl 1827), čím úspešne predĺžila námornú blokádu Buenos Aires. V pozemných bitkách však boli Argentínčania oveľa úspešnejší, keď potupili brazílskeho cisára, ktorý sa musel vzdať priameho velenia nad armádou a vrátiť sa do hlavného mesta Brazílie. V bitke pri Ituzaingó zvíťazili Argentínčania a zabránili tak prípadnému postupu Brazílčanov k Buenos Aires. V bitke pri meste Sarandí jednoznačne vyhrali jednotky ZjednotenýchSpojených provinciiprovincií, ktoré však tvorili iba bojovníci z Banda Oriental. Neuspokojivé výsledky znamenali, že konflikt sa stal v Brazílii veľmi nepopulárnym, pričom aj veľmi zaťažoval štátny rozpočet oboch krajín. Obe bojujúce strany tak pristúpili k podpisu Dohody z Montevidea (1828), ktorá ukončila vojenský konflikt. Cisplatina tak dostala nezávislosť pod názvom Východná republika Uruguaj, čo je predchodca súčasného Uruguaja.
 
=== Obnovenie občianskej vojny ===
Riadok 135:
 
== Geografia ==
[[Súbor:Unitedprovincescirca1820.jpeg|thumb|500px|ZjednotenéSpojené provincie v rôznych časových obdobiach - 1820, 1821, 1822 a 1825.]]
ZjednotenéSpojené provincie boli ohraničené na juhu riedko osídlenými územiami juhoamerických nížin zvaných Pampas a [[Patagónia|Patagóniou]]. Tieto boli obývané predovšetkým pôvodnými obyvateľmi z kmeňov [[Mapuče]], [[Ranquel]] a [[Puelche]]. Na severe tvorilo hranicu územie nazývané [[Gran Chaco]], kde žili domorodé kmene ľudí [[Guajkurovia]]. Na severozápade, oproti Hornému Peru ležalo [[Miestokráľovstvo Peru]]. Oproti cez [[Andy]] na západnej strane ležal [[Guvernérstvo Čile]], ktorý bol taktiež pod kontrolou Španielov. Severovýchodne ležala koloniálna [[Brazília]], súčasť [[Portugalsko|Portugalska]], ktorá sa neskôr v roku 1821 stala Brazílskou ríšou.
 
== Vláda a politický systém ==
Zmena z Miestokráľovstva Río de la Plata na ZjednotenéSpojené provincie Río de la Plata nebolonebola iba o zmene guvernérov, ale revolučný proces, ktorý vymenil [[Absolutistická monarchia|absolutistickú monarchiu]] za [[Republika|republiku]]. Hlavnou inšpiráciou bolo [[osvietenstvo]] v Španielsku, nové ideály a myšlienky a [[Španielska vojna za nezávislosť]], kedy chýbal po abdikácii posledného [[Bourbonovci|bourbonovského]] kráľa legitímny vládca. Koncept [[Deľba moci|deľby moci]] sa postupne stal nástrojom na zabránenie despotizmu.
 
Nová politická situácia vytvorila veľký politický konflikt medzi mestami z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že z dôvodu absencie kráľa (španielskeho) a teda aj jeho kráľovskej suverenity, nebolo jasné, kto a ako si môže nárokovať rovnakú suverenitu. Niektorí ľudia sa domnievali, že táto prešla na iných členov kráľovskej rodiny (resp. inú osobu patriacu k monarchii), kým iní boli presvedčení, že táto suverenita prešla na ľud, resp. sa ľudu vrátila a teda ľud mal právo si vládnuť sám. Vertikálna štruktúra absolutistickej monarchie bola tiež ohrozená. Patrioti verili, že všetky mestá, tak španielske ako aj americké, majú právo na vlastnú vládu, kým rojalisti boli presvedčení, že takéto právo majú iba mestá v európskom Španielsku, nie v kolóniách. Podľa rojalistov mali americké kolónie prijať vládu, ktorú im určí španielska vláda.
 
Druhým dôvodom konfliktu bola povaha nových vlád, ktoré seba deklarovali ako provizórne iba na čas, kým bude na tróne chýbať legitímny kráľ. Tieto vlády však napriek tomu robili pomerné silné zmeny v politickej organizácii. Na rozdiel od [[Prvá venezuelská republika|Prvej venezuelskej republiky]], ktorá vyhlásila nezávislosť veľmi skoro, ZjednotenéSpojené provincie La Platy boli konfrontované s nekonzistentným vládnutím, ktoré spočívalo napríklad v existencii nezávislého štátu, ktorý však nevyhlásil formálnu nezávislosť.
 
== Vlajky ==
ZjednotenéSpojené provincie používali počas svojej existencie viacero vlajok. Prvou bola vlajka z roku 1812, ktorú navrhol [[Manuel Belgrano]], táto mala dva rovnako široké vodorovné pruhy, horný biely a spodný belasý. V tom istom roku navrhol Belgrano druhú vlajku, tento raz mala tri vodorovné pruhy, na okraji bielej farby, v strede belasej. V roku 1816 sa začala používať vlajka s troma vodorovnými pruhmi, na okraji boli dva belasé, v strede biely. V rokoch 1819-1820 sa začala používať nová vlajka. Táto mala tri vodorovné pruhy, na okrajoch tmavomodré, v strede biely, pričom uprostred bieleho pruhu sa nachádzalo žlté slnko.
 
<gallery>
Riadok 170:
 
=== Brazília ===
[[Misiones Orientales]] bola de iure uznaná za [[Brazília|brazílsku]] po vojne so ZjednotenýmiSpojenými provinciami.
 
=== Argentína ===
Riadok 191:
 
=== Falklandské ostrovy ===
ZjednotenéSpojené provincie sa pokúsili získať kontrolu nad [[Falklandy|Falklandskými ostrovmi]] (v Argentíne nazývané Malvínske ostrovy) prostredníctvom obchodu, či udelením práva rybolovu a lovu. Kolónia bola na ostrovoch založená už v roku 1826, resp. 1828. Osídľovaním ostrovov sa zaoberali hlavne Jorge Pacheco a Luis Vernet. Vernet okrem iného hľadal podporu aj na britskom konzuláte. V roku 1829 požiadal o ochranu ZjednotenéSpojené provincie, aby tieto vyslali vojnovú loď do oblasti, no žiadna nebola k dispozícii. Vernet bol menovaný za vojenského a civilného veliteľa ostrova, čo vyvolalo britské protesty. Pokusy regulovať rybolov a plavbu viedli ku konfliktu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi Americkými]]. Ostrovy sa tak dostali do neporiadku. Argentína tak vyslala majora Estebana Mestiviera, aby tu vytvoril trestaneckú kolóniu, no tento bol krátko po svojom príchode na ostrovy v roku 1832 zavraždený. Protesty Britov voči menovaniu Mestiviera nemali žiadnu odozvu a tak Briti vyslali námornú flotilu na obnovenie britskej nadvlády nad ostrovmi v decembri 1832.
 
== Referencie ==