Traján: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typo
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 20:
Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj [[Rím]]a a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval [[senát (staroveký Rím)|senát]] a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom [[imunita|imunity]].
 
Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkov [[Dákovia|Dákom]]. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ [[Decebalus]] sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s [[Parti|Partmi]], vypravil sa roku [[101]] k dolnému [[Dunaj]]u a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105 – 106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil [[Dácia|Dáciu]] k ríši. Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol [[limes Romanus]], zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia [[Ipeľ|Ipľa]] a ústia [[Morava (rieka)|Moravy]]. Po dobytí Dácie poslal svoje vojská na Blízky východ, ktoré potom pripojili k ríši arabské územia v oblasti Bostry a Petry. Plánovanú výpravu potom urýchlil spor s Partmi, ktorí napadli Arméniu a zbavil trón rímskeho spojenca. Na jeseň [[113]] sa vypravil Traianus na čele légií do Malej Ázie, dobyl Arméniu a vyhlásil ju za rímsku provinciu. Na jar roku 115 sa po prechode púšťou zrazil s Partmi, porazil ich a prešiel rieky [[Eufrat]] a [[Tigris]]. Dobyl [[Babylon]] a hlavné mesto [[Ktésifón]]. Keď sa rozhodoval, že sa vypraví do Indie zastihli ho správy o povstaniach v africkej Kyrenaike a severnej MezopotámiíMezopotámii. Preto sa rozhodol vrátiť. Na spiatočnej ceste ochorel a zomrel.
 
Traianus vládol v zhode so senátom, upevnil cisársku moc: antická tradícia ho pokladá za jedného z najlepších cisárov, odtiaľto priezvisko ''Optimus'' (Najlepší).