Wikipédia

Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
uprava slnieckarskych nazorov
d Verzia používateľa 193.87.99.186 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
Riadok 1:
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20170802}}
[[Súbor:1912ed TheProtocols by Nilus.jpg|náhľad|Titulný list [[Sergej Nilus|Nilusovej]] knihy ''Veľké v malom'' z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi [[okultizmus|okultnými]] symbolmi značia: „Tak vyhráme,“ „Znamenie [[antikrist]]a“,„[[Tetragrammaton]]“, "[[INRI]]“, „[[Tarot]]“, „Veľká záhada“ atď.]]
'''Protokoly sionských mudrcov''' alebo '''Sionské protokoly''' ([[ruština|rus.]] Протоколы Сионских мудрецов – ''Protokoly Sionskich mudercov'' alebo Сионские Протоколы – ''Sionskije Protokoly'') popisujeje plánpodvodný dokument, ktorý mal slúžiť [[Antisemitizmus|antisemitskej]] [[Propaganda|propagande]] ako dôkaz plánu [[Židia|Židov]] na ovládnutie sveta. Prvýkrát bol publikovaný pod názvom „Program Židov na ovládnutie sveta“ (rus. Программа Завоевания мира евреями – ''Programa zavojevanija mira jevrejami'') v [[Černosotenci|černosotenských]] novinách ''[[Znamja]]'' v [[Petrohrad|Petrohrade]] v [[Ruská ríša|Rusku]] v septembri 1903.
 
V roku [[1905]] pripojil kňaz a samozvaný mystik [[Sergej Nilus]] Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy ''Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi.'' Protokoly sionských mudrcov využívala cárska vláda v boji proti revolučnému hnutiu (mnohí tzv. „starí boľševici“ boli etnickí Židia), na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Je nepochybné, že to bol jeden z najúčinnejších nástrojov antisemitskej propagandy.
Séria článkov, ktoré v roku [[1921]] zverejnil anglický denník ''The Times'' tvrdila, že veľká časť materiálu v Protokoloch údajne pochádza z pamfletu ''Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu'' (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku [[1864]] vydal francúzsky satirik [[Maurice Joly]]. Protokoly mali presvedčiť cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]], že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu.▼
 
▲Séria článkov, ktoré v roku [[1921]] zverejnil anglický denník ''The Times'' tvrdiladokázala, že veľká časť materiálu v Protokoloch údajne pochádza z pamfletu ''Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu'' (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku [[1864]] vydal francúzsky satirik [[Maurice Joly]]. Podľa nedávnych zistení ruského historika Michaila Lepechina možno autorstvo Protokolov pripísať agentovi-provokatérovi cárskej Ochranky [[Matvej Golovinskij|Matvejovi Golovinskému]], ktorý sa po roku [[1917]] stal propagandistom v službách boľševikov. Iní považujú za ich autora Golovinského nadriadeného, Piotra Ivanoviča Račkovského. Protokoly mali presvedčiť cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]], že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu.
V súčasnosti sú Protokoly stále v mnohých krajinách považované za autentické. Vo viacerých moslimských krajinách ([[Egypt]], [[Sýria]], [[Saudská Arábia]], [[Irán]]) vychádzajú neustále nové preklady a reedície Protokolov s odborným komentárom, čo veľa ľudí presvedčuje o ich skutočnej autenticite.▼
 
▲V súčasnosti sú Protokoly stále v mnohých krajinách považované za autentické. Ide hlavne o krajiny kriticky naladené proti [[Izrael]]u a [[Židia|Židom]]. Vo viacerých moslimských krajinách ([[Egypt]], [[Sýria]], [[Saudská Arábia]], [[Irán]]) vychádzajú neustále nové preklady a reedície Protokolov, často s odborným„odborným komentáromkomentárom“, čo veľaiba ľudíposilňuje presvedčuje ozdanie ich skutočnejautenticity v očiach širokej autenticiteverejnosti.
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Protokoly_sionských_mudrcov“