Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom): Rozdiel medzi revíziami

Súbor:Kostolany pod Tribecom kostol 1.jpg|náhľad|vpravo|Kostol zo SV strany
(odkaz)
(Súbor:Kostolany pod Tribecom kostol 1.jpg|náhľad|vpravo|Kostol zo SV strany)
| PUSR web dátum citovania = 17.9.2015
}}
[[Súbor:Kostolany pod Tribecom kostol 1.jpg|náhľad|vpravo|Kostol zo SV strany]]
'''Kostolík svätého Juraja''' je [[Románsky sloh|románska]] sakrálna stavba v obci [[Kostoľany pod Tribečom]] v okrese [[Okres Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Kostolík je po [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostole svätej Margity Antiochijskej]] v [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčanoch]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Kostole sväteho Juraja v Nitrianskej Blatnici]] treťou najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku.
 
 
== Dejiny ==
Stavebne mal kostolík dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3  ×  {{m|3.4|m}}, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3  ×  {{m|3.7|m}}) s rovnou povalou, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy; v hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince kráľov [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúna]] (1063{{--}}1074) a [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]] (1077{{--}}1095).
 
Kostolík bol postavený z lomového kameňa. Ďalším faktorom určujúcim vznik stavby boli [[freska|fresky]], ktorými bol objekt vyzdobený. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia, z čoho vyplýva, že ide o najstaršie fresky na území Slovenska.
Prvá zmienka o stavbe kostolíka je v [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Podľa výskumu názvu tunajšej lokality uvedenej v listine (Custolen) prišli odborníci k záveru, že Kostoľany ako sídlisko s kostolom existovali už v 10. storočí. Podľa datovania veku fragmentu dubového dreva, nájdeného v jednom z múrov, bol tento predtým nepoužitý trám zo stromu, ktorý pochádza z druhej polovice [[9. storočie|9. storočia]]. Jeho neporušenosť napovedá o dobe výstavby kostolíka, ktorá tak mohla začať už počas existencie [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref>Staroslovanské centrá - Kostoľany pod Tríbečom (dokument)</ref>
 
Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi (asi 5,7 &nbsp;× &nbsp;{{m|6.5|m}}), značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym portálom na jej južnej strane bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom (stavaným u nás v 12. a v prvej polovici 13. storočia) súvisí s prechodom kostola do majetku [[Forgáčovci|Forgáčovcov]] po tatárskom vpáde (dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom).
 
V ďalších storočiach sa už kostolík stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí (ostal bez strechy a opustený). Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku [[1721]], kedy nahradili pôvodnú trámovú povalu murovanou; posledné v prvej štvrtine 20. storočia a v roku [[1963]]. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostolík si zachoval aj po komplexných reštauračných prácach svoju archaičnosť.
657

úprav