Zlato: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Nahrádzam stránku textom „ZLATO Zlato sa vynašlo v roku 453,vtedy to bolo velmi vzácne.Postupne sa potom zacalo vysmeltovávat . A predávalo sa Kategória:Prec…“ Značky: odstránenie infoboxu vizuálny editor |
d Verzia používateľa Muhaha1234567L8 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
||
Riadok 1:
{{pozri|mineráli|zlato (minerál)|chemickom prvku}}
{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = prechodný prvok
| Protónové číslo = 79
| Prvok vľavo = 78
| Prvok vpravo = 80
| Prvok hore = 47
| Prvok dole = 111
| Vzhľad = žltý kov
| Obrázok = Gold-22790.jpg
| Emisné spektrá =
| Absorpčné spektrá =
| Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y, [[Mincový kov|mincové kovy]]
| Skupina = 11
| Perióda = 6
| Blok = d
| Atómová hmotnosť = 196.966569
| Atómový polomer = 144
| Atómový polomer vypočítaný =
| Kovalentný polomer = 136
| Kovový polomer = 146
| Van der Waalsov polomer = 166
| Iónový polomer = 137
| Iónový polomer pre ión = Au<sup>+</sup>
| Elektronegativita = 2.54
| Ionizačná energia1 = 890.1
| Ionizačná energia2 = 1980
| Ionizačná energia3 =
| Ionizačná energia4 =
| Oxidačné čísla = I, '''III'''
| Štandardný elektródový potenciál = 1.5
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = Au<sup>3+</sup>/Au
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 19.3
| Hustota kvapaliny = 17.31
| Teplota topenia = 1337.33
| Teplota varu = 3129
| Teplota sublimácie =
| Kritický bod teplota =
| Kritický bod tlak =
| Trojný bod teplota =
| Trojný bod tlak =
| Skupenské teplo topenia = 12.55
| Skupenské teplo varu = 324
| Tepelná kapacita = 25.418
| Tlak pary 1 = 1646
| Tlak pary 10 = 1814
| Tlak pary 100 = 2021
| Tlak pary 1000 = 2281
| Tlak pary 10000 = 2620
| Tlak pary 100000 = 3078
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], plošne centrovaná
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor = 22.14
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 318
| Tepelná rozťažnosť = 14.2
| Rýchlosť zvuku = 2030
| Youngov modul = 79
| Pružnosť v šmyku = 27
| Objemová pružnosť = 180
| Poissonova konštanta = 0.44
| Mohsova stupnica tvrdosti = 2.5
| Brinellova tvrdosť = 25
| CAS = 7440-57-5
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 195
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 186.10
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = 0.227
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 195
| Produkt rozpadu protónové číslo = 78
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 196
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 6.183
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = 1.506
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 196
| Produkt rozpadu protónové číslo = 78
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo =
| Protónové číslo =
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu =
| Polčas rozpadu jednotka =
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.686
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 196
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 197
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie = 100
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 198
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 2.69517
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 1.372
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 198
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 199
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 3.169
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.453
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 199
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
| Izotopy poznámka =
| Commons = Category:Gold
}}
'''Zlato''' ([[latinčina|lat.]] ''aurum'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku '''Au''' a [[protónové číslo]] 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je [[Elektrická vodivosť|elektricky]] aj [[Tepelná vodivosť|tepelne]] dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme. Vo svojich zlúčeninách sa vyskytuje s mocnosťou Au<sup>+3</sup> a Au<sup>+1</sup>.
Zlato je chemicky veľmi odolný kov. Z bežných anorganických zlúčenín reaguje iba s [[lúčavka kráľovská|lúčavkou kráľovskou]], v ktorej sa rozpúšťa za vzniku tetrachlorozlatitého aniónu [Au(Cl)<sub>4</sub>]<sup>-</sup>. Okrem toho sa rozpúšťa v horúcej kyseline selénovej, v kyseline chlorovodíkovej nasýtenej chlórom, pri zvýšenej teplote reaguje s flouridom chloritým a s niektorými ďalšími veľmi reaktívnymi zlúčeninami. KrF<sub>2</sub> (najsilnejšie oxidačné činidlo) oxiduje zlato do oxidačného stupňa V – vzniká komplex [KrF]<sup>+</sup>[AuF<sub>6</sub>]<sup>-</sup>. V alkalickom prostredí sa zlato rozpúšťa v prítomnosti [[kyanid]]ových iónov (za prítomnosti [[kyslík]]a), pričom vzniká komplexný dikyanozlatnanový anión [Au(CN)<sub>2</sub>]<sup>-</sup>.
Špeciálny prípad predstavuje rozpúšťanie zlata v elementárnej [[ortuť|ortuti]]. Už stredovekí [[alchymista|alchymisti]] vedeli, že pri kontakte zlata s ortuťou veľmi ľahko vzniká zvláštny roztok zlata v ortuti – [[amalgám]]. Amalgám pritom zostáva kvapalný aj pri pomerne vysokých obsahoch zlata. Zahriatím amalgámu na teplotu nad 300 °C sa ortuť jednoducho odparí a zostane rýdze zlato.
V roku [[1997]] objavili japonskí chemici zmes organických zlúčenín, ktorá údajne rozpúšťa zlato. Ide o zmes [[jód]]u, tetraetylamoniumjodidu a acetonitrilu, ktorá pri teplote varu (82 °C) tvorí nasýtený roztok. Znížením teploty roztoku pod 20 °C sa z roztoku vyzráža čistý kov.
== Výskyt v prírode ==
''Hlavný článok: [[Zlato (nerast)]]''
[[Súbor:Native gold nuggets.jpg|left|200px|Zlato v prírodnej forme]]
Zlato je v [[zemská kôra|zemskej kôre]] veľmi vzácnym prvkom. Priemerný obsah je iba 4{{--}}5 ppb (μg/kg). Aj v morskej vode je jeho koncentrácia veľmi nízka, napriek tomu však vďaka vysokej koncentrácii chloridových iónov nie celkom zanedbateľná. Uvádza sa, že ide o 0,011 μg Au/l. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm zlata približne 300 miliárd atómov [[vodík]]u.
V horninách sa vďaka svojej inertnosti vyskytuje prakticky iba ako rýdzi kov. Kockový nerast vytvára pliešky a zrná uzavreté najčastejšie v kremennej výplni žíl. Kryštály nie sú hojné, často mikroskopicky rozptýlené v šedom žilnatom kremeni.
Vyskytuje sa rýdze alebo v zliatine so striebrom (elektrum). Po rozrušení žíl sa dostáva do náplavov odkiaľ sa ''ryžuje''. Najbohatšie svetové náleziská sú v [[Južná Afrika|južnej Afrike]], na [[Ural]]e, v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]]; okruhliaky zlata (nugety, až kilogramové) v [[Kanada|Kanade]] a na [[Sibír]]i. V [[Česko|Česku]] sú zlatonosné žily v stredných Čechách (napr. Jílové u Prahy, Roudný-Zvěstov), v [[Jeseníky|Jeseníkoch]] (Zlaté Hory) a v okolí Kašperských hôr, na [[Slovensko|Slovensku]] pri [[Kremnica|Kremnici]], ale aj v západnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]].
V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už prakticky vyčerpané. Ťažia sa preto ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov sa z horniny získava hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, aby sa do kontaktu s roztokom mohla dostať väčšina prítomných mikroskopických zlatých zrniek. Namletá hornina sa potom lúhuje buď kyslým roztokom s vysokým obsahom chloridových iónov a oxidačným prostredím (napr. nasycovanie plynným [[chlór]]om alebo pridaním kyseliny dusičnej) alebo naopak roztokom alkalických kyanidov za prebublávania vzdušným [[kyslík]]om. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou, napr. prechodom elektrického prúdu – elektrochemicky, keď sa kovové zlato vylúči na zápornej elektróde – katóde. Redukciu je možno previesť aj chemicky pridaním vhodného redukčného činidla (hydrazin, kovový [[hliník]] a pod.).
Amalgamačný spôsob ťažby zlata z rúd sa používal v minulosti pre ťažbu z náplavov, v ktorých sa zlato nachádzalo vo forme väčších oddelených zrniek, ktoré sa však už ťažko získavali ryžovaním. Pre tento účel bola zlatonosná hornina kontaktovaná s kovovou elementárnou [[ortuť]]ou. Vzniknutý [[amalgám]] zlata bol po oddelení horniny zvyčajne jednoducho pyrolyzovaný a ortuť bola odparená do atmosféry. V súčasnosti sa tento postup takmer nepoužíva a ak áno, je zlato z amalgámu získavané šetrnejším spôsobom bez kontaminácie atmosféry parami ortuti.
=== Ekologické riziká ťažby zlata ===
Hydrometalurgický postup dobývania zlata z nízkoryzostných rúd predstavuje z ekologického hľadiska veľmi rizikový proces. Nasadenie kyanidových roztokov v tonových až stotonových množstvách predstavuje obrovské riziko v prípade, že dôjde k havárii. Príkladom môže byť katastrofálne zamorenie [[Dunaj]]a kyanidmi z [[Rumunsko|rumunskej]] hydrometalurgickej prevádzky v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]]. Výsledkom bola prírodná katastrofa – stovky ton mŕtvych rýb a ďalších živočíchov a porušenie životnej rovnováhy rozsiahleho územia na desiatky rokov. K haváriam podobného druhu došlo niekoľkokrát aj v juhoamerickej [[Brazília|Brazílii]], keď bola zamorená rieka [[Amazon]] a to nielen kyanidmi, ale aj ortuťou, ktorá sa používa pre tzv. amalgamačný spôsob ťažby. Nemožno zanedbať ani problémy s vhodným uložením tisíctonových množstiev vylúhovanej horniny. Jej poľnohospodárske využitie je v súčasnosti prakticky nemožné a tak tvorí iba odpad, ktorého sa ťažobná spoločnosť musí nejako zbaviť.
== Využitie ==
Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov a to vo forme zliatin so [[striebro]]m, [[meď]]ou, [[zinok|zinkom]], [[paládium|paládiom]] či [[nikel|niklom]]. Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili pre praktické použitie. Prímesi paládia a niklu navyše sfarbujú vzniknutú zliatinu – vzniká tak v súčasnosti dosť moderné ''biele zlato''. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách alebo rýdzosť sa vyjadruje v [[karát]]och.
[[Súbor:Bangkok-Wat Phra Kaeo-Phra Sri Rattana.jpg|left|200px|Zlatý Chedi v Bankoku]]
Aj veľmi tenký zlatý film na povrchu najušľachtilejšieho kovu ho dokáže účinne ochrániť pred [[korória|koróziou]]. Pozlacovanie kovových materiálov sa zvyčajne prevádza elektrolytickým vylučovaním zlata na príslušnom kove, ktorý je ponorený do zlatiaceho kúpeľa a je na neho privedené záporné napätie (pôsobí ako katóda). Okrem toho pozlacovanie zvyšuje hodnotu pokovaného predmetu, ako príklad môžu slúžiť rôzne športové a príležitostné medaily, pamätné mince, bižutéria,elektropriemysel a pod.
Na nekovové povrchy (drevo, kameň) sa zlato nanáša mechanicky, pričom sa využíva fakt, že kovové zlato možno rozvalcovať alebo vyklepať do mimoriadne tenkých fólií o hrúbke iba niekoľkých mikrometrov (z 1 g zlata možno vyrobiť fóliu s plochou až {{m2|1}}). V tomto prípade má zlatá fólia na povrchu pozlacovaného predmetu funkciu nielen ochrannú, ale aj estetickú – pozlátené sochy, časti stavieb.
Vzhľadom k svojej vynikajúcej elektrickej vodivosti a inertnosti voči vplyvom prostredia sa veľmi často používa v mikroelektronike a počítačovom priemysle. Hlavným oborom využitia je tu predovšetkým zaistenie dlhodobej a bezproblémovej vodivosti dôležitých spojov v počítači (kontakty mikroprocesora a zbernice dát). Pre tieto účely sa príslušné kontaktné povrchy elektrolyticky pokrývajú tenkou zlatou vrstvou.
Zlato je už dlhý čas súčasťou väčšiny [[dentálna zliatina|dentálnych zliatin]], teda materiálov slúžiacich v zubnom lekárstve ako výplne zubov napadnutých zubným kazom alebo na konštrukciu mostíkov a iných aplikácií. Dôvodom je predovšetkým zdravotná nezávadnosť zlata, ktoré je natoľko chemicky inertné, že ani po mnohoročnom pôsobení pomerne agresívneho prostredia v ústnej dutine, nepodlieha korózii. Čisté zlato je však príliš mäkké a preto sa v aplikujú jeho zliatiny najmä s meďou, striebrom, paládiom, zinkom, [[cín]]om, [[antimón]]om, niekedy je súčasťou dentálnej zliatiny tiež [[indium]], [[irídium]], [[ródium]] alebo [[platina]].
Zlato sa využíva aj v sklárskom priemysle k farbeniu alebo pozlacovaniu [[sklo|skla]]. Na povrch skleneného predmetu sa najskôr štetcom nanáša roztok komplexných zlúčenín zlata v organickej matrici. Po vyžíhaní sa organické rozpúšťadlo odparí a na povrchu skla zostane trvalá zlatá kresba. Pridaním malého množstva zlata do hmoty skloviny sa dosahuje sfarbenie skla rôznymi odtieňmi červenej farby.
Dlhý čas zlato uložené v štátnych bankách slúžilo ako zlatý štandard, garantujúci hodnotu štátom vydávaného obeživa (peňazí). Po druhej svetovej vojne význam zlata ako devízy postupne klesal a túto funkciu celkom prestalo plniť v roku [[1971]]. Pri obchodovaní so zlatom pre bankové účely býva zvykom označovať jeho hmotnosť v [[trójska unca|trójskych unciach]], čo je stará hmotnostná jednotka s hmotnosťou 31,103 g.
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Zlato|commonscat=Gold|štítok=zlato}}
{{Periodická tabuľka}}
[[Kategória:Zlato| ]]
[[Kategória:Prechodné prvky]]
| |||