Juraj Vertík: Rozdiel medzi revíziami

Jeho kňazské pôsobenie začalo asi v roku [[1680]]. Od roku [[1687]] pôsobil ako farár vo [[Fačkov]]e. V rokoch [[1692]]{{--}}[[1695]] zastával aj post žilinského [[kaplán]]a. Od roku [[1694]] sa staral aj o domanižskú farnosť. Okolo roku [[1700]] sa vrátil do rodného [[Zliechov]]a, kde pôsobil zhruba osem ďalších rokov. V roku [[1701]] dal postaviť oltár v kostole v Domaniži. <ref>[http://www.katolickenoviny.sk/28-2006-pod-ochranou-panny-marie-skapuliarskej/ Pod ochranou Panny Márie Škapuliarskej, Domaniža]</ref> Neskôr od roku [[1708]] už do konca svojho života zotrval v [[Domaniža|Domaniži]],<ref>[http://domaniza.fara.sk/farnost/knazi/ Kňazi - farnosť Domaniža]</ref> kde bol podľa dodnes zachovaných ústnych podaní veľmi obľúbeným kňazom. V roku [[1710]] mal ísť dokonca do [[Rím]]a k pápežovi [[Klement XI.|Klementovi XI.]] ale choroba mu to nedovolila. Známy je hlavne vďaka tomu, že [[4. september|4. septembra]] [[1712]] ho pri prechode [[Suchá dolina|Suchou dolinou]] z [[FačkovRajecká Lesná|Rajeckej Lesnej]]a do [[Domaniža|Domaniže]] smrteľne zranili zbojníci<ref>[https://nasapovazska.sme.sk/c/1586089/vyrocie-konfliktu-janosikovcov-s-domanizskym-knazom.html Výročie konfliktu jánošíkovcov s domanižským kňazom]</ref> z [[Juraj Jánošík|Jánošíkovej]] družiny Huncaga a [[Plavčík (zbojník)|Plavčík z Dunajova]]. Následne farár žil ešte mesiac v ťažkých bolestiach a [[2. októbra]] [[1712]] skonal na svojej fare v Domaniži. Pochovali ho [[5. októbra]] [[1712]]. Pohreb bol veľký a smutný, zúčastnila sa na ňom celá domanižská farnosť a všetci obyvatelia rodného [[Zliechov|Zliechova]]. Jeho telo uložili v krypte Domanižského kostola a táto krypta je dodnes viditeľná. Po smrti farára Juraja Vertíka sa začal veľký hon na [[Juraj Jánošík|Jánošíkovu]] družinu. Postupne od novembra [[1712]] do apríla [[1713]] drvivú väčšinu zbojníkov z jeho družiny vrátane [[Juraj Jánošík|Jánošíka]] popravili.